BRATISLAVA - Presťahovať sa za prácou je stále pre mnohých Slovákov niečím nepredstaviteľným. Ak sa už Slovák predsa len odhodlá odísť z domu, zväčša je za tým vidina oveľa vyššieho zárobku. Ideálom je sťahovanie sa v rámci kraja, pričom platí, že čím väčšia vzdialenosť, tým menší záujem.
Z Európy by dvaja z troch Slovákov neodišli za žiadne peniaze. Len jeden z desiatich zamestnancov by privítal o deň kratší pracovný týždeň na úkor nižšieho zárobku. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre spoločnosť Home Credit Slovakia realizovala agentúra STEM/MARK v čase od 12. do 20. marca 2015 na reprezentatívnej vzorke slovenskej populácie 250 osôb so zamestnaním.
"Vyšší zárobok sám o sebe veľkým impulzom pre sťahovanie sa ľudí nie je. Skoro pätina ľudí odmieta sťahovanie sa za prácou aj v rámci kraja, čo pri veľkosti Slovenska môže byť len pár desiatok kilometrov. Ochota zmeniť bydlisko je ale logicky ovplyvnená predovšetkým výškou ponúknutej mzdy. Čím vyšší plat by v novom bydlisku mali, tým skôr by presun zvažovali," uviedol k výsledkom prieskumu analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
Odísť z domu v rámci svojho kraja, tak na to by 29 percent opýtaných nalákalo zvýšenie platu o polovicu. Štvrtinu ľudí by na takýto krok presvedčilo dvojnásobné zvýšenie platu. "So zväčšujúcou sa vzdialenosťou medzi pôvodným a novým bydliskom by musel byť zamestnávateľ podstatne štedrejší, ak by chcel zamestnanca na presťahovanie sa presvedčiť," skonštatoval M. Kozub.
Na presun do inej časti republiky, mimo svojho kraja, by skoro tretinu Slovákov motivovalo dvojnásobné zvýšenie platu. Pokiaľ by to malo byť sťahovanie sa v rámci Európy, 44 percent opýtaných by na to pristúpilo len s podmienkou trojnásobného zvýšenia platu. Dve tretiny Slovákov by za prácou mimo nášho kontinentu neodišli za žiadnych okolností.
Predovšetkým silné rodinné väzby a kamarátske putá sú pre Slovákov hlavné prekážky pre sťahovanie sa za prácou. Túžba zostať pri rodine a priateľoch drží doma takmer polovicu opýtaných. Ďalších 38 percent respondentov nechce opustiť svoj byt alebo dom. Mnohí rodičia taktiež nechcú brať deti zo súčasnej školy, kde majú zázemie a svojich kamarátov, čo je argumentom proti presťahovaniu sa pre troch z desiatich ľudí.
"Celých 23 percent respondentov ale uviedlo, že jednoducho nemajú radi zmeny a neznášajú sťahovanie. Sami sa tým tak pripravujú o príležitosť - zvlášť v regiónoch, kde nie sú platy príliš vysoké. Za podobnú prácu by Slováci mohli o pár desiatok kilometrov ďalej získať vyšší plat," povedal Kozub.
Ak je ale niečo, čo ľudí "ťahá" do nového domova, je to podľa prieskumu až v polovici prípadov vysoký plat. Ako druhý najčastejší dôvod sa v prieskume objavuje ponuka nového bývania alebo firemného bytu od zamestnávateľa. Takýto benefit by presvedčil na zmenu svojej adresy viac ako pätinu ľudí.
Slováci dostali v prieskume aj otázku, či by pracovali naďalej klasických päť dní v týždni, alebo by radšej preferovali deň voľna navyše s menším objemom práce, no s o niečo nižším platom. Možnosť kratšieho pracovného úväzku, no s adekvátne nižšou mzdou, odmietlo 89 percent zamestnancov, len 11 percent by vymenilo viac voľna za menej peňazí. V predstavách, o koľko by sa im mal plat znížiť, sa výrazne rozchádzajú. a
"Približne pätina z tých, ktorým sa idea kratšieho pracovného týždňa pozdávala, by zachovala logický pomer výkon - pláca a oželeli by tak 20 percent výplaty. Takmer štyria z desiatich by si plat znížili len o 10 percent, čo, samozrejme, vôbec nezodpovedá celému dňu voľna,“ dodal Kozub.
