ŽARNOVICA - Na amatérskej úrovni dnes fotí už každý. Možno práve preto je také ťažké sa presadiť v tejto umeleckej oblasti, okrem talentu k tomu treba aj veľký kus šťastia a najmä, tú správnu príležitosť. Slovenský fotograf Peter Čákovský sa rozhodol, že keď svet, ktorý si predstavuje nemôže odfotiť, tak si ho aspoň vytvorí. Prečítajte si o jeho neskutočných kolážach v exkluzívnom rozhovore pre Topky.
Ako ste sa dostali k fotografovaniu a odkedy sa tejto umeleckej činnosti venujete?
Myslím, že je to asi 6 rokov, čo sa venujem trošku vážnejšie fotografovaniu a kolážam. Fotiť som, samozrejme, začal ešte o niečo skôr, ale to ako fotografovanie nepočítam. To bolo skôr také zoznamovanie sa s fotoaparátom. Ale keby som to mal predsa len brať od úplných začiatkov, bolo to niekedy na strednej škole, keď mi kamarát ukázal svoj prvý digitálny fotoaparát – kompakt, ktorý dostal od otca. V tom čase bol frajer ten, kto mal vôbec nejaký digitálny fotoaparát (smiech).
Kde hľadáte inspiráciu, resp. kto alebo čo vás dokáže osloviť, že vás hneď začnú tak povediac svrbieť prsty?
Prsty ma už skôr začnú svrbieť na Photoshop ako na fotoaparát. Aj keď materiály si, samozrejme, nafotiť musím. No v poslednom čase ma viac baví postproces, ako samotné fotografovanie. A myslím, že to musím zmeniť a zase trošku začať viac fotiť. Čo sa inšpirácie týka, čerpám ju skoro všade. Rád si zahrám nejakú sci-fi PC hru alebo pozriem film s podobnou tematikou. Prípadne brázdim internetom. V poslednom čase som si dosť obľúbil stránku Artstation, kde sú naozaj neuveriteľné diela. Aj keď to s fotografiou už viac-menej nijako nesúvisí.
Všimla som si, že na vašej stránke nechýbajú ani portréty krásnych žien, nikdy ste nemali problém nájsť si takéto modelky? Dokážu vás zaujať aj bežné ženy alebo ľudia ako objekty?
Modelky som si zvykol osloviť ja, či už cez kamarátky alebo internet. Nejako som sa k nim už len dopracoval. Mávam občas také chvíľky, keď nemám chuť nič zložité tvoriť, ale venovať sa napríklad spomínanému portrétu. Štýl úpravy je úplne iný a beriem to skôr ako taký relax od fotomanipulácií. Zaujmú ma skôr „nebežnejší“ ľudia. Mám rád ľudí, ktorým sú niečím výnimočný. A práve tú výnimočnosť sa snažím ešte podškrtnúť vo fotografii.
Venujete sa teda aj fotomontážam, ktoré sú skutočne úžasné. Koľko roboty to dá, resp. ako dlho vám trvá, kým vytvoríte takéto dielo? Čo vás priviedlo k takémuto náročnému upravovaniu fotografií? Ste fanúšik sci-fi?
Ako som už spomenul vyššie, mám veľmi rád sci-fi tematiku. A nie len sci-fi, ale aj fantasy a horor. Či už filmy, hry, dokonca som už prečítal aj nejakú tú knihu. Najväčší zdrojom inšpirácie sú asi tie hry a internet. Fascinuje ma spracovanie a vždy nové nápady autorov. A práve preto som sa pustil do zložitého upravovania, aby som si mohol vytvárať svoje vlastné svety, ktoré nemám ako odfotiť. Výroba takejto práce trvá od pár hodín až po pár dní. Niekedy aj týždeň, pokiaľ ma opustia nápady. Vtedy len tak sedím a hladím na rozrobenú prácu. A premýšľam... Dnes sa snažím o to, aby boli moje práce dostatočne kvalitne spracované a neustále sa túto technickú kvalitu pokúšam zvyšovať. Samozrejme, netreba zabúdať aj na vizuálnu, estetickú stránku.
Prihlásili ste sa aj do rôznych fotografických súťaží. Aké sú vaše úspechy?
Do súťaží sa zapájam, ak je taká kategória, do ktorej sa zapojiť môžem. Keď sa zorganizuje nejaká fotografická súťaž, ide väčšinou o v podstate čistú fotografiu. Akoby ľudia zabúdali, že tu máme aj koláže. Veľa ľudí práve toto nepovažuje za fotografiu, ja ešte áno, pretože všetky prvky sú zložené z fotografií a pri mojich prácach iba z vlastných. Je to síce niečo iné ako zachytí fotoaparát, ale stále je to fotka – koláž. Ako svoje najväčšie úspechy môžem uviesť tretie miesto v celoslovenskej súťaži AMFO a takisto súťaž Foto-roka, kde boli moje fotografie vybrané medzi 15 najlepších sérií. Takisto moje fotografie získali ocenenie za druhé miesto ako najkrajší kalendár Slovenska 2012.
Čo vás v súvislosti s tým, čo niekto o vašich prácach povedal alebo ako ich ohodnotil, potešilo najviac, inými slovami aká je pre vás tá najväčšia pochvala?
Najviac ma potešila možnosť pracovať ako majster odborného výcviku pre odbor grafik digitálnych médií na strednej odbornej škole u nás v Žarnovici. Ďalej ma veľmi ma potešilo, keď si ma na spoluprácu zavolal aj známy návrhár Róbert Bartolen alebo modelka Evička Cifrová.
Fotíte aj rôzne športové a kultúrne akcie, už sa vám stalo, že niekto nebol spokojný? Bývate so svojimi prácami vždy stopercentne spokojný aj vy sám?
Ľudia ma hodnotia väčšinou kladne, aspoň teda ľudia spokojní boli, čo viem. Vždy sa snažím fotiť ako najlepšie viem. A čo sa náhodou nepodarí, vylepším vo Photoshope (smiech). Niekedy je to, žiaľ, tak. Pozerám doma fotky z akcie a zhrozene vypúlim oči že "čoo?", ako som to takto mohol odfotiť. A vtedy musím použiť svoj "fotošopácky skill" a vytiahnuť z nepodarenej fotky, čo to dá. Podobné podujatia mám ale veľmi rád. Dúfam, že ich budem fotiť viac ako doteraz.
Aké sú vaše ciele do budúcna, plánujete rozvinúť svoje portfólio? Chceli ste sa niekedy presadiť aj v tej oblasti ako napríklad Robert Vano?
Ak si prezriete moju galériu na stránke, tak určite zaregistrujete pokles v pridaných fotografiách v mojom portfóliu za jednotlivé roky. Nieže by mi došli nápady, ale jednoducho je viac práce ako doteraz. Ale určite sa budem snažiť neustále pridávať a vytvárať nové práce, hneď ako to bude trošku možné. Takisto by som sa chcel viac prezentovať prostredníctvom výstav, ale aj tá tlač niečo stojí. Každopádne áno, chcem sa presadiť v tejto oblasti čo najviac, nakoľko fotografia – Photoshop ma živí a chcem, aby to tak bolo čo najdlhšie.
