Ako to môže vyzerať, keď sa muž ocitne na materskej dovolenke? Denník moderného fotra vznikol na základe úspešného blogu, ktorý Dominik Landsman založil s narodením svojho prvého dieťaťa. V knihe popisuje zážitky, situácie a strasti obyčajného chlapíka, ktorému sa narodil syn...a niekedy nevie, čo s tým. Kniha Denník moderného fotra sa stal v Česku bestsellerom a tak teraz prichádza v slovenskom preklade.
„Už od útleho veku som chcel byť otcom,“ tvrdí Dominik Landsman. „V škole všetci chceli byť kozmonautmi, policajtmi alebo princeznami (dokonca aj môj kamarát Vašo chcel byť princeznou). Ja však nie. Ja som chcel byť otcom. Pýtali sa ma:
„A naozaj nechceš byť kozmonautom?“
Moja odpoveď znela vždy rezolútne NIE a stále som im opakoval, že budem otcom.“
Roky plynuli, Dominik prešiel klasickým vzdelávacím procesom. Základnú školu bral ako nutné zlo, ktoré musí pretrpieť, aby si ako otec dokázal spočítať, koľko má detí.
Na strednej sa trochu oťukal a začal zháňať matky k svojim deťom. „Prekvapivo som ale žiadnu spolužiačku neprehovoril. Keďže žiadna vysoká škola odbor „otcovstvo“ neponúkala, musel som ísť na jeden z tradičných odborov a dúfať, že ho nikdy nepoužijem. Svojho sna byť otcom som sa nehodlal vzdať. A pár rokov po škole to prišlo. Stal som sa otcom. Paráda. Som otcom už skoro dva roky a keď sa ohliadnem, radšej by som bol tým kozmonautom,“ dodáva s úsmevom úspešný autor.
Jeho kniha Denník moderného fotra je čítanie, pri ktorom sa budete baviť, smiať a chvíľami až chytať za brucho. Je to boj o prežitie a zachovanie rodinného blaha.
Jeho syn sa volá Vinco... no dobre, je to len pseudonym. Syn sa volá úplne inak, ale na účely tejto knižky mu meno zmenil, aby zachoval jeho práva. Keby ho nakrúcal na kameru, rozmazal by mu aj tvár. „Môj syn má v skutočnosti oveľa krajšie meno, ako je Vinco, pretože Vinco je fakt hnusné meno. Ak toto číta niekto, kto sa volá Vinco, určite mi dá za pravdu,“ píše Dominik Landsman.
Začítajte sa do Denníka moderného fotra:
BUDEM FOTROM
Poznáte to. Ste mladý, krásny, vtipný, bohatý, život si užívajúci, bezstarostný, prosperujúci, perspektívny, vplyvný mladík atletickej postavy, veľkosť penisu ktorého je až zarážajúca. Len tak nevinne sa flákate, staráte sa o seba, keď tu vaša priateľka, manželka, milenka či v horšom prípade sesternica naští na plastovú tyčinku a je to tu. Budete foter. To je krásny pocit, však? Taký povznášajúci.
V prvej fáze sa ocitnete v duševnom delíriu. Utešoval som Natašu, ktorá prepukla do úprimného plaču, a výrokom: „Zničil si mi život“ mi dala jednoznačne najavo svoju nehynúcu lásku. Keďže som muž, ktorý si vie poradiť v každej situácii, šiel som spať, čím som tento pálčivý problém úspešne vyriešil a tým som tému uzavrel. Len čo opadla počiatočná panika, rozčarovanie, odmietanie, vyjednávanie, popieranie a pravidelné chlapské večerné vzlykanie do drezu, nastal čas skočiť do toho rovnými nohami.
Prvý trimester sa oficiálne začal, keď Nataša prišla od svojho gynekológa, ktorý potvrdil jej stav akútneho nabúchania. Priniesla dokonca aj fotku z ultrazvuku. V tej chvíli nastupujem ja ako hrdý otec a nadúvam sa od pýchy nad rozmazanou bodkou veľkosti makového zrnka, ktorú musel gynekológ zakrúžkovať fixkou, aby moje budúce dieťa nebolo zamenené za pixel či, nedajbože, šmuhu. Úplne sa v ňom vidím, a hoci aktuálna veľkosť môjho potomka je zhruba ako špendlíková hlavička, poznávam na ňom svoje rysy a predpovedám mu svoju krásu aj intelekt. Dokonca by som povedal, že sa na mňa špendlíková hlavička z fotografie usmieva. Teda pri predpoklade, že gynekológ nezakrúžkoval omylom šmuhu.
Prvá fáza tehotenstva sa ďalej vyznačovala tým, že Nataša pritiahla domov stohy kníh o deťoch, pod ťarchou ktorých sa doma lámala nejedna polička. Všetky knihy sú v podstate na jedno kopyto, akurát v jednej sú fotky černoškov, v druhej malí Číňankovia a tak ďalej. Keďže som rasovo veľmi znášanlivý a v tomto ohľade názorovo nevyhranený, nijako som knižky dopredu neodsudzoval podľa farby detí na prebale a pátral som po kapitolách „sex v tehotenstve“, pretože to bolo jediné, čo bolo aktuálne, zaujímavé a dôležité. S potešením som zistil, že sex v tehotenstve je možný. Tým sa pre mňa skončilo študovanie tehotenských knižiek. Je čas ísť drankať o sex. Nataša však pravdepodobne kapitolu o sexe nečítala, a teda nevedela, že sex v tehotenstve možný je, ba čo viac, je úplne prirodzený a bežný. Z tohto dôvodu pod ťarchou nulových informácií moje drankanie odmietla akceptovať a radšej šla vracať.
