Tretí hlas je severská krimilahôdka dvojice Cilla a Rof Börjlindovci, ktorí patria medzi najskúsenejších švédskych scenáristov. Z ich dielne pochádzajú aj televízne detektívne seriály Hroby a Vraždy, ktoré ocenili diváci i kritika. Sú autormi scenárov k dvadsiatim šiestim filmom o Martinovi Beckovi. Na Slovensku už zabodovali príbehom Skočný príbeh. Tentoraz sa prenesieme do Francúzska a Švédska.
Marseille. V lesoparku za mestom nájdu rozštvrtenú ženu. Kedysi pracovala v cirkuse ako živý terč vrhača nožov. Jej smrť hlboko otrasie dobrým priateľom bývalého kriminálneho inšpektora Toma Stiltona. Spolu s ním odchádza do Francúzska, aby zistili, čo sa skrýva za touto brutálnou vraždou.
Štokholm. Pracovníka Colnej správy nájdu obeseného vo vlastnom dome. Polícia však rýchlo zistí, že ide o fingovanú samovraždu. Prípad dáva do súvislosti so zmiznutím zhabanej zásielky drog, čo sa nachádzala v colnom sklade.
Do vraždy úradníka Colnej správy je nečakane zatiahnutá Olivia Rönningová. Pustí sa do sledovania iných stôp než vyšetrovatelia. Motív vraždy ju privádza do kruhov, kde sa točia veľké peniaze získané z parazitovania na švédskom sociálnom systéme.
Keď Tom a Olivia pochopia, že záhadné vraždy spolu súvisia, spoja sily, aby ich vyriešili.
Prečítajte si úryvok z knihy Tretí hlas:
Stojím bosá na streche. Deväť poschodí podo mnou sa vinie sivá ulica. Je prázdna. Mesto ešte spí. Vietor nefúka. Po niekoľkých krokoch po okraji strechy rozprestriem paže, lebo tak sa ľahšie udržiava rovnováha. Prilieta vták a sadá si len kúsok odo mňa. Zdá sa mi, že je to kavka. Hľadí na mĺkve domy. Aj ona má krídla. Moje sú biele, jej čierne.
Onedlho sa rozbrieždi.
Kráčam ku kavke. Opatrne, aby sa nevyľakala. Chcem, aby pochopila, prečo som tu. V tomto čase.
Chcem jej to vysvetliť.
Šepkám jej, že dnes v noci, skôr než som zomrela, som opustila svoje telo, vzniesla som sa hore a všetko som sledovala z výšky. Keď ma začal mučiť. Videla som, ako sa mi remene vrezali do krku, lebo ich zatiahol veľmi silno, a vedela som, že sa zadusím. Bolelo to, preto som príšerne kričala. Ešte nikdy predtým som tak nekričala. Zrejme práve preto ma začal biť. Udieral znova a znova, čelo mi prerazil ťažkým popolníkom. Vyzeralo to hrozne.
Odrazu cítim vietor.
Svieži ranný závan prichádza od mora. Kavka ma ustavične pozoruje jedným okom. V diaľke vidím obrovskú madonu zo zlata. Stojí na najvyššom vŕšku, tvárou obrátená ku mne. Aj ona videla, čo sa stalo dnes v noci? Aj ona bola so mnou v izbe? Prečo mi nepomohla?
Znova hľadím na kavku a šepkám jej:
Skôr než som zomrela, bola som slepá. Preto to bolo dnes v noci také hrozné. V izbe sme neboli sami, iba on a ja, počula som aj iné hlasy. Bála som sa toho, čo som nevidela. Mužských hlasov, ktoré som počula, a neznámeho jazyka. Už som tam nechcela zostať. Všetko tam zapáchalo. A potom som zomrela. Vtedy sme boli v miestnosti už len my dvaja, všetku krv musel poutierať sám. Trvalo to dlho.
Kavka stále nehybne sedí kde predtým. Že by to bol vtáčí anjel? Zamotal sa do siete a zlomil si väzy? Alebo ho zrazil kamión? Teraz z ulice podo mnou počujem zvuky. Ľudia sa zobúdzajú. Odvšadiaľ stúpajú pachy aj vône, po chvíli sa však rozplývajú medzi domami.
Musím sa poponáhľať.
Vyniesol ma do tmy, šepkám kavke, ale nikto nás nevidel. Vznášala som sa nad nami. So skrčenými nohami ma natlačil do kufra auta a veľmi sa ponáhľal. Viezli sme sa k vode, ku skalám na pobreží. Moje nahé telo vyložil na zem vedľa auta, na kamene. Chcela som vystrieť ruku a pohladkať sa po líci, aby som sa necítila taká zhanobená, ale chytil ma za ruky a odtiahol hlboko medzi stromy a skaly. Tam ma rozštvrtil. Najprv mi odrezal hlavu. Zaujímalo by ma, ako sa pri tom cítil, lebo konal rýchlo. Mal veľký nôž. Zakopal ma na šiestich rozličných miestach vzdialených od seba, lebo nechcel, aby ma našli. A keď odišiel, vyletela som sem hore. Na strechu.
Skončila som.
V diaľke za kopcami na severe sa rodia prvé slnečné lúče, nad strechy domov sa prediera deň a do prístavu mieri osamelá rybárska bárka.
Dnes bude pekne.
Kavka vedľa mňa sa s rozprestretými krídlami vrhá do vetra. Nakláňam sa a nasledujem ju.
Raz ma niekto nájde.
To viem iste.
