Kniha, ktorá inšpirovala film Revenant ocenený Oscarom. Bestseller No.1. Príbeh z drsnej kanadskej divočiny, ktorý si zamilujete.
Píše sa rok 1823 a Hugh Glass sa spolu s lovcami kožušín zúčastňuje výpravy v neprebádaných Skalnatých horách. Uprostred hlbokých lesov muži vzdorujú náročným podmienkam, ako aj útokom miestnych Indiánov. Keď odvážneho Hugha napadne obrovský grizly, podarí sa mu ho zabiť, ale utrpí vážne zranenia, ktoré mu zabránia pokračovať v ceste so zvyškom výpravy. Hugh je vydaný na milosť a nemilosť zradcovi Johnovi Fitzgeraldovi, ktorý sa má podľa dohody oňho postarať spolu s najmladším členom výpravy.
Strhujúci príbeh Zmŕtvychvstanie je jasným dôkazom toho, aký nezlomný je ľudský duch a čo všetko dokáže v túžbe po živote prekonať – nezastaví ho ani drsná, nepriateľská krajina, vážne zranenia, krutá zrada, brutálna zima či strety s bojovými kmeňmi.
Príbeh Hugha Glassa dodnes fascinuje každého, kto s ním príde do kontaktu, preto sa ním inšpiroval aj Michael Punke, ktorý ho zachytil v knižnej podobe, a tiež sa stal predlohou pre oskarový film Revenant: Zmŕtvychvstanie.
V ňom exceloval Leonardo di Caprio, ktorý získal svojho prvého Oscara. V príbehu je ako mĺkvy „muž činu“ s priamočiarou motiváciou autentický. Fyzicky náročné scény a nepohodlie pri natáčaní mu paradoxne prospeli.
Začítajte sa do úryvku z knihy Zmŕtvychvstanie – Revenant:
24. august 1823
HUGH GLASS SA DÍVAL na rozdvojené stopy vtlačené do mäkkého blata ako na novinovom papieri. Dva rovnaké páry začínali pri brehu rieky, kde sa musel napájať jeleň, a pokračovali do hlbokého úkrytu pod vŕbami. Množstvo usilovných bobrov vysekalo cestu, ktorú teraz využívala divá zver. Trus ležal nakopený hneď vedľa stôp a Glass zastal, aby preskúmal bobky veľké ako hrášok – ešte stále teplé.
Glass sa zadíval na západ, kde slnko stále svietilo vysoko nad náhornou plošinou, čo sa vynímala na vzdialenom obzore. Odhadoval, že do západu slnka zostávajú tri hodiny. Stále dosť, ale kapitánovi a zvyšku skupiny potrvá hodinu, kým ho dostihnú.
Okrem toho bolo toto miesto ideálne na založenie tábora. Rieka sa mierne stáčala okolo štrkopieskového brehu. Za vŕbami rástli topole, ktoré umožnia zamaskovať oheň a budú sa dať využiť aj ako palivo. Vŕby poskytovali výborný materiál pre stojany na údenie. Glass si medzi vŕbami všimol napadané slivky, čo bolo príjemné spestrenie. Z rozdrveného ovocia a mäsa mohli pripraviť pemmikanu. Pozrel sa dolu po prúde. Kde je Čierny Harris?
Spomedzi výziev, ktorým museli lovci denne čeliť, bolo zaobstaranie poživne tou najdôležitejšou. Ako všetky ostatné výzvy, aj táto zahŕňala dôkladné zváženie úžitku a risku. Nemali so sebou v podstate žiadne zásoby jedla, odkedy vystúpili z pramíc na Missouri a pešo pokračovali popri Veľkej rieke. Zopár chlapov ešte stále malo čaj alebo cukor, ale väčšine zostalo iba vrecko soli na konzervovanie mäsa. Na tejto strane Veľkej rieky bolo zveri požehnane a čerstvé mäso by mohli jesť každý večer. Ibaže lov znamenal streľbu a výstrely z pušiek sa rozliehali doďaleka, čo by prezradilo ich polohu každému v okolí.
Odkedy opustili Missouri, chlapi sa držali jedného pravidla.
Každý deň boli dvaja z nich na prieskume pred ostatnými.
Zatiaľ bola ich cesta nemenná – jednoducho sledovali Veľkú rieku. Hlavnými povinnosťami prieskumníkov bolo vyhnúť sa Indiánom a nájsť potravu a vhodné táborisko. Každých pár dní
zastrelili nové zviera. Po ulovení jeleňa alebo bizónieho mláďaťa zvedovia pripravili táborisko. Zachytili zvieraciu krv, nazbierali drevo a pripravili dve či tri menšie obdĺžnikové ohniská. Menšie ohniská vytvárali menej dymu ako jedno veľké a navyše ponúkali viac miesta na údenie mäsa a viac zdrojov tepla. A pokiaľ ich v noci zbadali nepriatelia, viacero ohnísk zároveň vytváralo dojem
väčšieho počtu ľudí.
Hneď ako ohne vzplanuli, prieskumníci vypitvali úlovok, vybrané časti pre okamžitú konzumáciu dali nabok a zvyšok rozkrájali na tenké plátky. Zo zelených vŕbových vetví vyrobili provizórne stojany, pruhy mäsa potreli trochou soli a zavesili ich priamo nad oheň. Nebol to druh potravy, aký by vyrobili v tábore udržiavanom mesiace. Ale mäso takto vydržalo niekoľko dní, čo stačilo na to, aby prežili do ďalšieho úlovku.
Glass vyšiel z vrbiny na čistinu a obzeral sa po jeleňovi, ktorý musel byť neďaleko.
Mláďatá zazrel skôr ako samicu. Boli dve a bežali k nemu ako hravé štence. Boli vrhnuté na jar a päťmesačné vážili po sto libier. Ako sa približovali ku Glassovi, roztomilo poskakovali, až to na chvíľu pôsobilo komicky. Glass nevenoval pozornosť koncu čistiny vzdialenému päťdesiat yardov a naďalej ako zhypnotizovaný pozoroval medvieďatá. Vôbec si neuvedomil dôsledky ich prítomnosti.
Naraz mu to došlo. Strach mu zovrel žalúdok okamih predtým, než čistinu preťalo prvé hromové zaručanie. Mláďatá sa pošmykli, keď sa náhle pokúšali zastaviť ani nie desať stôp pred Glassom. Ten ich už teraz ignoroval a sledoval kraj čistiny. Veľkosť samice poznal skôr, než ju uvidel. Nielen podľa praskotu hustého porastu, cez ktorý medvedica prechádzala ako cez nízku trávu, ale aj podľa revu hlbokého ako hrom, ako padajúci strom. Bas, ktorý mohol vychádzať iba z niečoho obrovského.
Rev sa znásobil, keď medvedica vstúpila na čistinu, čierne oči uprela na Glassa a s naklonenou hlavou vetrila cudzí pach, teraz zmiešaný s pachom jej mláďat. Blížila sa priamo k nemu, telo sa jej vlnilo a naťahovalo ako ťažké pružiny štvorkolesového voza. Glass žasol nad hrubými prednými labami zvieraťa, medzi ktorými sa vypínal striebristý hrb, podľa ktorého sa dalo rozoznať, že je to grizly.
Glass sa snažil nespanikáriť a zvažoval svoje možnosti. Jeho pudy mu, samozrejme, hovorili, aby utekal naspäť do vrbiny. Alebo k rieke. Možno by sa ňou mohol prebrodiť a uniknúť po prúde. Ale na to bol grizly už príliš blízko, ani nie sto stôp pred ním. Jeho oči zúfalo hľadali topoľ, na ktorý by mohol vyliezť; možno by sa mohol dostať mimo dosahu zvieraťa a zhora naň strieľať. Nie, topole boli za medvedicou a vŕby neposkytovali dostatočný úkryt. Jeho možnosti sa zúžili na jednu: stáť a strieľať.
Mal jedinú šancu: zastaviť grizlyho kalibrom .53 z anstadtu. Len čo sa v medvedici prebudil ochranársky materinský inštinkt, zúrivo zarevala a rozbehla sa oproti nemu. Reflex znova
takmer donútil Glassa otočiť sa a utiecť, avšak takýto počin by bol márny, pretože grizly sa približoval úctyhodnou rýchlosťou – zviera bolo nielen obrovské, ale aj svižné. Glass naplno natiahol spúšť, zdvihol anstadt a zamieril. Vzápätí bojoval s ďalším inštinktom – ihneď vystreliť. Glass už videl grizlyho prežiť poltucet výstrelov z pušky. On mal jednu guľku.
Glass mieril na hlavu medvedice, ale nebol schopný zacieliť.
Desať krokov pred Glassom sa samica vzoprela na zadné. Týčila sa tri stopy nad ním, keď sa zahnala labou s pazúrmi pripomínajúcimi smrtiace hrable. Glass rozhodne namieril medvedici na srdce a stisol spúšť.
Kremienok zaiskril na panvičke anstadtu, vymrštil pušku a vzduch sa naplnil dymom a pachom strelného prachu. Grizly zareval, keď mu guľka vpálila do hrude, ale nespomalila ho. Glass pustil teraz už zbytočnú pušku a siahol po noži v pošve na opasku.
Medveď sa zahnal mohutnou labou a Glass pocítil, ako sa mu šesťpalcové pazúry zaryli od temena po zátylok. Neskonalá bolesť ho na chvíľu úplne paralyzovala, nôž mu vykĺzol z ruky a Glass sa zosunul na zem. Keď sa ako-tak spamätal, v bolestivej agónii sa začal plaziť po zemi v zúfalej snahe nájsť úkryt pod vŕbami. No grizly sa spustil na štyri a v momente dopadol na Glassa. Ten sa schúlil do klbka a zúfalo si chránil tvár a hruď. Samica sa mu zahryzla vzadu do krku, dvihla ho zo zeme a začala ním metať tak prudko, že sa divil, že mu chrbtica ešte drží. Pocítil škrabnutie jej zubov o lopatku. Jej pazúry sa mu opakovane zarývali do chrbta a znova zasiahli aj temeno. Sotva ho samica pustila, zahryzla mu do stehna a znova ním trhla, pričom ho odhodila na zem takou silou, že hoci bol Glass pri vedomí, nebol schopný viac vzdorovať.
Prevalil sa na chrbát a zdvihol zrak. Grizly sa pred ním týčil na zadných. Bolesť na chvíľu ustúpila a nahradilo ju čisté zdesenie z obrovského zvera. Medvedica naposledy zarevala, no Glass to už vnímal iba ako vzdialenú ozvenu, keď na ňom spočinula obrovská váha samice. Zatuchnutý smrad jej kožucha mu otupil všetky zmysly. Čo to bolo? Jeho myseľ tápala, až sa mu vynoril obraz psa so svetlou srsťou, čo olizoval tvár malého chlapca na drevenej lavici v chalupe.
Slnečná obloha nad ním sa ponorila do čierňavy.
Čierny Harris začul výstrel rovno za ohybom rieky a dúfal, že Glass skolil jeleňa. Pohol sa dopredu rýchlo, ale potichu, lebo vedel, čo všetko môže výstrel z pušky znamenať. Pobehol do klusu, keď začul medvedí rev. Potom začul Glassov výkrik.
Medzi vŕbami našiel Harris Glassove aj jelenie stopy. Díval sa na cestičku vysekanú bobrami a pozorne počúval. Žblnkot vody neprehlušil žiaden zvuk. Harris si pritisol pušku k boku, s palcom pripraveným na úderníku a s ukazovákom pri spúšti. Skontroloval pištoľ na opasku, aby sa uistil, či je odistená. Vstúpil do vrbiny a opatrne našľapoval, ako sa díval vpred. Ticho prerušilo ručanie medvedích mláďat.
Na okraji čistiny sa Čierny Harris zastavil, aby vstrebal výjav, ktorý mal pred sebou. Obrovská mŕtva medvedica ležala na zemi s otvorenými očami. Jedno medvieďa stálo na zadných a nosom štuchalo matku v zúfalej snahe prebrať ju k životu.
Druhé mláďa po niečom šmátralo a trhalo zubami. Harris si náhle uvedomil, že je to ľudská ruka. Glass. Zdvihol pušku a zastrelil bližšie mláďa. Bezvládne padlo na zem. Druhé mláďa sa vytratilo pomedzi vŕby. Predtým než vykročil, Harris znova nabil zbraň.
Kapitán Henry a zvyšok skupiny začuli dva výstrely a už sa náhlili hore prúdom. Prvý výstrel kapitána neznepokojil, ale druhý už áno. Prvý výstrel bol očakávaný – Glass alebo Harris skolil jeleňa, ako sa dohodli noc predtým. Dva výstrely po sebe by tiež boli normálne. Dvaja muži, čo lovia spolu, mohli naraziť na viac než len jeden cieľ alebo mohol prvý strelec minúť.
Lenže tieto výstrely od seba delilo niekoľko minút. Kapitán dúfal, že lovci pracovali každý zvlášť. Možno prvý lovec odplašil zviera k druhému. Alebo mali také šťastie, že narazili na bizóna.
Bizón niekedy zostal po výstrele nehybne stáť, čo umožnilo lovcovi nabiť zbraň a vybrať si ďalší cieľ. „Držte sa pri sebe, chlapi. A skontrolujte si zbrane.“
