BRATISLAVA - Rodáka z Tatier Martina Notbúka Šóša odmalička lákal život severoamerických Indiánov. A tak sa vybral do malej dedinky Mayo uprostred divočiny, ktorá sa mu stala druhým domovom. Čas strávil aj na samote so psím záprahom, no podarilo sa mu získať aj významné miesto konzultanta indiánskej vlády. Jeho príbeh vám teraz prinášame.
"Som wranglerom na Yukone, ktorý je rozlohou desaťkrát väčší ako Slovensko a len s okolo tridsaťtisíc stálymi obyvateľmi. Žijem uprostred divočiny a plním si chlapčenské sny," začína Martin opisovať príbeh svojej cesty. Jeho kniha (Yu)konský zápisník je lahôdka pre tých, čo majú radi prírodu, divočinu a dobrodružstvo.
Kniha (Yu)konský zápisník sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark. Osobný odber po celej SR zdarma>>
Rozľahlé územie a málo obyvateľov poskytuje dostatok priestoru pre dušu hľadajúcu pokoj. Stačí si v hlavnom meste Whitehorse nakúpiť a vyraziť ktorýmkoľvek smerom. Kamkoľvek, napríklad do Mayo, typickej yukonskej komunity. Tento bývalý uzol historickej striebornej banskej cesty so súčasnými približne štyrmi stovkami obyvateľov je priam balzamom na zahltené zmyslové receptory človeka z veľkomesta. "Yukon je to pravé miesto, kde človek nájde slobodu pre svoje telo i myseľ," píše vo svojej knihe (Yu)konský zápisník.
Martin bol prekvapený tým, ako Indiáni v Kanade žijú. "Hľadal som múdrosť, zručnosť a veľkú dušu tvarovanú stáročiami života spätého s prírodou. Kultúru, ktorú som poznal z filmov a z kníh. To, čo som v Mayo našiel, boli iba smutné trosky kultúry a torzo prírodného štýlu života. Dušu i múdrosť už dávno zavial nános popolčeka západnej civilizácie. Veľká časť indiánskeho obyvateľstva našla úbohý únik z agónie pôvodného spôsobu života v rôznych závislostiach. Indiánmi závislými od alkoholu, drog, hracích automatov, televízie i nezdravej stravy sa to na Yukone len tak hemžilo," tvrdí.
Zastrčená dedina je považovaná za "najteplejšie a najchladnejšie miesto Yukonu". Len niekoľko dní po Martinovom príchode oslavovala storočnicu svojho založenia. Ako zástupca slovenskej menšiny sa hneď zapojil aj do príprav. Väčšinu tvorili v Mayo Indiáni z kmeňa Nacho Nyak Dun - Ľudia od Veľkej Rieky. Všetci mu prejavovali priateľstvo, vrátane počasia. Sezóna komárov sa ešte nezačala a na dni s takmer nezapadajúcim slnkom si však zvykol ľahko. Človek má pocit, že na čokoľvek je dostatok času.
Kniha (Yu)konský zápisník sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark. Osobný odber po celej SR zdarma>>
Martinovi sa však nedarilo nájsť pôvodných obyvateľov aspoň čiastočne poznačených múdrosťou svojich predkov, ktorým zostala divočina stále domovom. Nakoniec sa jeho novou nádejou stali bušmani. Väčšiu časť roka žijú v buši, ďaleko od nástrah miest, bez rôznych výdobytkov vedy a techniky, ale aj bez mnohých chorôb a závislostí dnešnej doby. Bušman však nie je označenie človeka, ktorý nemá vo svojom príbytku tečúcu vodu, elektrický prúd alebo vyzerá ako horal. Bušman je človek, ktorý žije vo veľmi dôvernom vzťahu s okolitou prírodou. Našťastie, niekoľkých našiel aj v okolí Mayo.
Dlhá cesta do Mayo
Na to, aby sa do vysnívanej dedinky dostal, musel Martin prejsť šesťtisíc štyristo osemdesiattri kilometrov dlhú cestu. Križoval päť provincií a jedno teritórium, prekonal tri časové pásma. Nekonečné prérie, soľné jazerá, vyprahnutú krajinu s ostatkami dinosaurov striedali rozľahlé národné parky - impozantné hory, idylické údolia, obrovské ľadovce, mohutné hlučné vodopády, priezračné jazerá a rieky. Videl losy, soby, bizóny, čierne medvede, grizlyho aj operené dravce. Kúpal sa v horúcich prírodných prameňoch, stretol jazdcov na terénnych štvorkolkách, motorkách i na koňoch. Kráčal cestou klondikských zlatokopov, až nakoniec zakotvil v dedinke Mayo priamo v srdci Yukonu. Polárny kruh mal takmer na dosah ruky - približne tristo kilometrov na sever.
Kniha (Yu)konský zápisník sa nachádza v ponuke internetového obchodu iPark. Osobný odber po celej SR zdarma>>
Začítajte sa do knihy (Yu)konský zápisník:
Mojím prvým zdrojom informácií o buši sa stal šesťdesiatdvaročný Rick. Na Yukone prežil väčšiu časť svojho života. Pracoval pre indiánsku vládu v Mayo. Mnohoročné skúsenosti zo štúdia a pozorovania života v divočine z neho urobili nenahraditeľného poradcu. Na jeho pracovný stôl prichádzali problémy a otázky týkajúce sa rýb a zveriny.
Rick býval v malej drevenej chatke na malebnej lesnej čistine blízko rieky Stewart asi dvadsať kilometrov západne od Mayo. Žil sám so svojimi dvomi psami. S dôstojnou Mave, zrejme jedinou sučkou plemena husky pomenovanou podľa keltskej kráľovnej, a jej malou veľmi živou "nevlastnou sestrou" Vivou, ktorá bola akýmsi vyváženým krížencom jazvečíka a srnky. Okrem psov mu na samote robilo spoločnosť už len jeho obľúbené bendžo. Svoje útočisko v lese si Rick vybudoval i zariadil doslova vlastnoručne. Okolie mu poskytovalo všetko, čo potreboval k životu vo svojom malom svete. Takmer všetko. "Mať tu ešte ženu," hovorieval, "bol by tu raj na zemi."
Keď som bol uňho prvýkrát na návšteve, nemohol som sa ubrániť dojmu, že tento starostlivo upravený pán by zapadol skôr do londýnskeho klubu než do divočiny. Vedel som si ho predstaviť v obleku s decentným motýlikom; bafká fajku a popíja čierny čaj s mliekom, sedí v pohodlnom koženom kresle a s vážnym výrazom číta najnovšie vydanie Timesov.
Rick bol neobyčajnou studnicou poznatkov a vôbec prvý bušman, ktorého som stretol. Hodiny a hodiny som mu vďačne načúval. Keď sa rozbehol vo vysvetľovaní, nedal sa zastaviť. Čím viac rozprával, tým väčší zápal pre vec vyžaroval. Akoby zrazu mladol. Jeho gestá boli stále rýchlejšie a razantnejšie. Hral predstavenie, pri ktorom vzal na seba všetky úlohy. Téma striedala tému: Ako vyčistiť kus lesa tak, aby sa na mieste dala postaviť chatka, a to len pomocou čakana, lana a sekery. Ako postaviť perfektný záchod. Ako udržiavať po celú zimu dieru v ľade - zdroj pitnej vody. Ako najlepšie pripraviť lososa. Ako... Do múzea divočiny sa pred mojimi očami pomaly začal vkrádať život. Predstavy sa zhmotňovali. Nič sa už nezdalo nemožné. Telo len ťažko odolávalo vzrušeniu. Všetky závity v mozgu sa plnili a vyvolávali otázky, valili sa jedna za druhou. Netrvalo dlho a priehrada sa roztrhla.
"Rick," zvolal som, "aj ja chcem skúsiť žiť v buši! Je to povolené? Len tak sa niekde usadiť? Ako mám začať? Ako sa dá na Yukone dostať ku koňom? Jazdí sa tu po krajine na koni? Dá sa v lese uživiť? Žije tak ešte niekto?"
"Well! Len pomaly! Aj na život v buši potrebuješ peniaze! Skús najprv v buši pracovať! Mohol by si robiť wranglera! Mal by si buš, kone i peniaze súčasne!"
"Wranglera?! Čo presne wrangler robí?"
Kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. Rickovi nebolo treba dvakrát hovoriť, lavína informácií sa odtrhla. Dozvedel som sa, že takmer celý Yukon je rozdelený do niekoľkých veľkých poľovných revírov. Sú majetkom štátu. Lovecké agentúry si revíry prenajímajú od yukonskej vlády a vodia si zahraničných lovcov trofejí. Agentúry sú známe ako outfity a ich majitelia ako outfitteri. Lovec si vyberie, aké zviera chce skoliť, a platí. O všetko ostatné sa postará outfitter. Lovcovi pridelí sprievodcu, ktorý má plniť všetky jeho potreby a túžby. Hľadá preňho zver, nosí výstroj, varí mu a zaopatrí aj zabité zviera. Jeho povinnosťou je dokonca udržiavať lovca v dobrej nálade. Jeden lov trvá priemerne týždeň až desať dní. Sezóna sa začína prvého augusta a končí začiatkom októbra.
Niektorí outfitteri používajú na lov aj kone. Ťažký náklad tak odnesú na chrbtoch zvieratá a ich prítomnosť navyše dodáva lovu dobrodružnejší nádych. Dvojicu lovec a sprievodca dopĺňa v konských táboroch wrangler. Jeho najdôležitejšou úlohou je odbremeniť sprievodcu od starostlivosti o kone. Ráno ich privedie, nakŕmi, osedlá, večer zasa obriadi a na noc vypustí voľne sa pásť. Okrem toho dozerá, aby bolo v tábore vždy dosť dreva a vody.
Rick toho narozprával omnoho viac. Dokonca mi zo svojej chatky priniesol ukázať špeciálne debničky na prepravu nákladu, ktoré sa upevňujú na ťažné kone. Moju myseľ však už zamestnávala jediná otázka. Nevedel som sa dočkať, kedy ju budem môcť položiť. Rick sa odmlčal, lebo mu vyschlo v hrdle. Využil som situáciu:
"Myslíš, že by som naozaj mohol byť wranglerom?"
"No, ak sa nebojíš koní, vieš ich osedlať, udržať sa v sedle a naučíš sa zaviazať niekoľko uzlov, tak by si to mohol skúsiť. Najdôležitejšie je zvládnuť život v buši."
"Zvládnuť život v buši? Čo to znamená?"
"Orientovať sa v teréne. Nemať problém so žiadnym počasím. Vedieť sa správne zachovať, keď stretneš medveďa. Budú ťa žrať komáre, zapadneš do močiara, kôň sa splaší a zmizne s nákladom, premokneš do nitky a budeš hodiny vzdialený od tábora v nepredvídaných situáciách, keď si budeš musieť poradiť sám. Ak sa napriek všetkému budeš do lesa vracať, a rád, tak si zvládol život v buši."
"Kedy a kde je zraz wranglerov?"
"Tohto roku to už nestihneš. Sezóna je rozbehnutá. Koncom zimy alebo skoro na jar skús osloviť outfitterov. Možno ťa niektorý vezme."
Rick bol kedysi sprievodcom a jeho bývalá manželka robila wranglerku. Nemohol som natrafiť na povolanejšieho človeka. Všetko bolo zrazu jasné - jedna z cestičiek k splneniu mojich snov sa ukrývala v čarovnom slove wrangler. Zaumienil som si, že budúcu sezónu si skúsim takúto prácu zohnať. Hneď som rozhodil siete. O týždeň či dva už celá dedina vedela, že chcem byť wranglerom. Mal som pred sebou takmer celý rok, aby som sa naučil čo najviac o živote v divočine.
- reklamná správa -
