Táto otázka asi zaujíma mnohých. Concetta Bertoldi je médium, ktoré má spojenie s „druhou stranou“, s mŕtvymi a je taká slávna, že jej služby využíva aj britská kráľovská rodina, či mnohé celebrity, politici a ďalšie osobnosti.
Na jej konzultácie je momentálne dvojročný poradovník a tak jej kniha Aké je to v nebi spôsobila obrovský rozruch.
Otvorene, úprimne a s humorom v nej totiž odpovedá na všakovaké otázky o posmrtnom živote, o komunikácii s mŕtvymi, o tom, čo nás čaká po živote.
Ako je to teda s tými výhernými číslami v lotérii?
Concetta Bertoldy v knihe Aké je to v nebi odpovedá:
Budem úprimná, toto ma nezaujíma a nechcem to vedieť. Toto nie je niečo, na čo som sa rozhodla využívať moje schopnosti. Ale aj tak viem, kedy vyhrám lotériu! Milujem tento príbeh.
V Boontone je nádherná malá rodinná reštaurácia, ktorá sa volá Top of the Park – prevádzkuje ju milý taliansky pár, ich dve deti a jedlo v nej je vynikajúce. Vždy na Veľkú noc je u nich tombola a cenou v nej je veľké čokoládové vajce od značky Perugina. Keď som povedala, že veľké, mám na mysli obrovskéééé – toto vajce je asi meter a pol vysoké! Raz v apríli som si kúpila päť lístkov do tomboly za desať dolárov. Ako som si tie lístky kupovala, počula som šepot – hovorili mi, že vyhrám! A tak som povedala: „John, ja vyhrám toto vajce.“ a on sa len zasmial. Viem, že niečo podobné hovoria všetci. A tak som povedala: „Keď vyhrám toto vajce, rozdelím sa s ním s každým.“ On povedal: „Och, to je milé.“ Samozrejme, že neveril, že mám väčšiu možnosť na výhru ako ktokoľvek iný.
Nastal ten deň a farár bol tým, kto mal vytiahnuť výherný lístok. Vytiahol lístok a prečítal moje meno. Presne tak, ako mi to povedali, vyhrala som to vajce. Nezabudla som, čo som povedala Johnovi – prinútila som ho ísť po kladivo a dali sme vajcu po hlave a rozdelili sa o čokoládu s všetkými v reštaurácii.
Všetko bolo super, každý bol šťastný. Ale potom John začal mať podozrenie, ako som mohla vedieť, že vyhrám. Povedal: „Pozrime sa, kto by vyhral, ak by si to nebola ty Concetta.“ V mise bolo okolo 450 lístkov. Vložil do nej ruku a vytiahol ďalší lístok. Bolo na ňom moje meno. Wau. To bola ale náhoda! Všetci sme sa smiali. Potom strčil Joe ruku opäť do misy a vytiahol ďalší lístok. Och, môj Bože. Zas na ňom bolo moje meno! Opäť vložil ruku do misy a po štvrtý krát – to bolo moje meno! V tom momente už bol vydesený – už sa viac neodvážil ťahať!
V knihe Aké je to v nebi? nájdete desiatky zaujímavých otázok, napríklad aj túto:
Obťažuje vás to, keď stále počujete mŕtvych?
Väčšinou sa cítim extrémne šťastná, že som požehnaná takouto schopnosťou. Ale býva to ťažké, najmä, ako som už povedala, v posteli. Počujem ich chodiť hore a dolu po schodoch, smiať sa a rozprávať sa. Sú stále okolo mňa. Ale keď niekedy naozaj potrebujem pokoj a ticho, môžem jednoducho povedať: „Prosím vás, v mene Božom odíďte.“ Hovorím to len vtedy, keď mám potrebu ticha a potrebu byť len sama so sebou. V takýchto chvíľach naozaj postačí moja prosba o ochranu Božou láskou, aby hlasy ustali. Ale ja som si na toto spojenie tak zvykla, že mám niekedy ťažkosti zostať na tejto strane. Niekedy v noci astrálne cestujem a opustím moje telo, aby som navštívila Druhú stranu. Keď som tam, vždy chcem zostať, ale môj otec a môj brat mi vždy povedia, že sa musím vrátiť. Ešte som neskončila s mojou prácou na tejto strane.
