Strach rodičov o svoje deti dosahuje v týchto časoch historické maximum. Vo výchove si ľudia nevedia nájsť zlatú strednú cestu medzi hysterickým a prehnaným kontrolovaním detí a vlažným záujmom. Psychiatrička Robin Berman napísala knihu pre všetkých ľudí, ktorí chcú vychovávať svoje deti s láskou a hranicami zároveň.
Voľakedy sme síce deti videli, ale nepočúvali ich – teraz sa však stali centrom vesmíru. Dnešní rodičia sa boja ukázať svoju asertívnu stránku. Snažia sa vyhovieť všetkým požiadavkám a rozmarom svojich detí, neustále sa s nimi o niečom dohadujú, pretože svojim deťom nechcú ublížiť. Je smutné, že takéto správanie má za výsledok nesamostatné a krehké bytosti, ktoré si neveria. Existuje však stredná cesta medzi ignorovaním detí a ich velebením.
Rodičia sa musia naučiť, že oni velia. Ak majú deti priveľa moci, začnú sa báť a vyrastú z nich neistí, neprispôsobiví ľudia.
Vďaka Povoleniu k rodičovstvu si rodičia zvyknú na určovanie hraníc, aby tak mohli vychovávať s láskou. Len tak môžu svojim deťom vštepiť sebavedomie, rešpekt a citovú vyspelosť.
Ukážka:
NEROZPRÁVAJTE SA ŠKAREDO SO SVOJIMI DEŤMI
Minulé leto som sedela pri veľkom piknikovom stole pod krásnymi horami. Kým rodičia jedli večeru, deti sa snažili nájsť pozostatky tajnej pevnosti. Po dvadsiatich minútach pribehla skupina veselých rozbláznených asi osemročných detí, ktoré sa chceli podeliť o svoje zážitky.
Jeden nadšený malý chlapec, James, prerušil rozhovor dospelých.
„Mami, mami, neuveríš čo sme našli!“
Jeho mama sa milo usmiala a zašepkala: „Neviem sa dočkať, James, ale dospelí sa teraz rozprávajú, tak, prosím, počkaj chvíľočku.“
Na druhej strane pribehol k matke druhý syn s rovnakým nadšením.
„Mami, mami, to bola taká zábava –,“
„Rozprávam sa! Neprerušuj ma,“ povedala.
„Ale mami –,“
„Buď ticho! Nevidíš, že sa rozprávam?“
„Ale mami, my sme našli –,“
„Buď ticho, Steve!“ zakričala.
Cítila som, ako mi puká srdce. Vedela som, čo príde. James po mojej pravej strane, trpezlivo čakal na prerušenie konverzácie, jeho entuziazmus bol stále živý. Steve, po mojej ľavej strane, odišiel od stola, cítiac sa zahanbený a odmietnutý, odnášajúci si príbeh o tajnej pevnosti, s ktorým sa nikdy nepodelí.
Aké rozdielne prístupy k tej istej situácii. Aký jednoznačne odlišný odkaz pre dieťa! „Počkaj na prestávku“ a na druhej strane „drž hubu“. Každý odkaz bude mať vo vývoji dieťaťa iné následky.
„K mozgu mojich detí pristupujem ako k počítačom. Nechcem do nich zadať údaje, ktoré následne nedokážem jednoducho vymazať.“
- mama troch detí
Kruté slová sa opakovane ozývajú. Práve z tohto dôvodu chcem, aby ste sľúbili, že vymažete zo svojho slovníka vetu „hanbi sa“. Hanba sa zmení na seba nenávisť. Videla som nespočetne veľa pacientov, pri ktorých aj po desiatkach rokov rezonovali v hlave nezmyselné slová rodičov a nahlodávali ich sebavedomie.
Musíme byť disciplinovaní a naše inštrukcie musia byť konštruktívne. Vynikajúcim nástrojom je podporovať dobré správanie. Dobre vychované deti nevyžadujú toľko našej pozornosti ako plačúce a neposlušné deti, ale mali by.
