Záverečný diel pútavej a populárnej trilógie Dych prináša nečakané zvraty v osudoch hrdinky Emmy Thomasovej. Po tom, čo sa s ňou čitatelia rozlúčili v tragickom a šokujúcom závere druhej časti Sotva dýcham, ju stretávame na univerzite v Kalifornii, kam rýchlo utiekla, aby nemusela čeliť svojim nočným morám. Opustila Weslyn a dúfa, že navždy.
Svoje vysokoškolské časy prežíva priam v sparťanskom štýle – chodí len do školy, na tréningy a zápasy, počas svojho voľna sa buď učí alebo beháva. Párty, zábava a alkohol jej nič nehovoria. Emma svojím spôsobom prišla nielen o Evana, ale aj o Saru, ktorá je na študijnom pobyte v Paríži. Opustená sa môže obrátiť len na svoje spolubývajúce, ktoré ale nepoznajú všetky jej tajomstvá. Práve tie ju časom prehovoria, aby začala žiť tak, ako sa na peknú mladú ženu patrí. Lenže „začiatok života“ si Emma vyloží po svojom a začne robiť veci, na ktoré pred tým ani len nepomyslela. Nové zážitky, noví muži, nový životný štýl a nový prístup ju od základu zmenia.
Autorka ani v poslednej časti trilógie nepripravila svojej hrdinke prechádzku ružovou záhradou. Emmu čakajú ďalšie nečakané zvraty, ktoré jej zmenia život. Dá sa dokopy s novým mužom, stratí niekoho blízkeho, získa nových priateľov, tí starí sa jej (snáď vrátia) a uvedomí si, že najprv musí odpustiť sama sebe, až potom sa môže vyznať zo svojich citov a najhlbších obáv. Trvalo jej to síce dlho, ale po všetkých drámach, ktoré zažila, Emma začne veriť, že aj ona môže byť šťastná.
Napokon prejde spaľujúcim očistcom, v ktorom si uvedomí, kam patrí a ku komu. A až keď vyjdú na povrch všetky jej najtemnejšie tajomstvá, konečne si dovolí naozaj milovať a byť milovaná.
Úryvok:
Bál som sa rozprávať sa s ňou. Čakal som tak dlho, ako sa dalo, ale jediné, čo som mohol robiť, bolo hrať sa na Xboxe. Prechádzal som sa k malému bielemu domu a potom po chodníku, až kým som nezastal pri dverách, dúfajúc, že Cole nebude ten, kto mi otvorí. Zaklopal som a o pár sekúnd sa otvorili dvere.
„Ahoj,“ povedalo mi dievča s bledohnedými vlasmi. Snažil som sa spomenúť si na meno.
„Meg, že?“ Trochu som sa na ňu usmial, aby sa uvoľnila, lebo jej pohľad naznačoval, že mi neverí ani slovo.
„Hej,“ odvetila, ale nepozvala ma ďalej.
„Evan!“ zakričala Sara z druhej strany izby. „Sedíme na pláži. Poď k nám!“
Meg ustúpila s rezervovaným úsmevom, aby som mohol vojsť.
„Emma tu nie je, ale môžeš byť s nami, ak chceš,“ navrhla Sara, ktorá mala cez plece zavesenú plážovú osušku a v ruke časopis. Keď som vošiel, začul som hudbu z terasy.
Chcel som sa spýtať, kde je Emma a kedy sa vráti. Ale vedel som s kým je, keďže baby boli všetky tu. A teraz som si nebol istý, či tu chcem byť, keď sa vrátia.
„Je s Coleom,“ oznámil mi mrazivý hlas spoza mňa. Otočil som sa na Peyton, ktorá na mňa pozerala so zlomyseľným úškrnom. Nesnažila sa skrývať fakt, že ma neznáša, hoci ma ani nepoznala. Domyslel som si, že má rada Colea a nechce, aby som to medzi ním a Emmou zničil.
Prikývol som a snažil som sa vyzerať, že ma jej neúctivosť nezasiahla. „Keďže, vieš... spolu chodia.“
„Oni spolu nechodia,“ povedala Serena spoza mňa. Otočil som sa a stála tam so slnečníkom v ruke a v čiernych bikinách, pripomínajúcich tie staré filmy, ktoré Emma tak rada pozerala. Jej pokožka bola tak šokujúco biela, až takmer svietila.
