Čo ak by ste mali možnosť žiť svoj život znovu a znovu, až kým nebudete spokojní? Dokázali by ste ho vôbec prežiť lepšie? Viete, čo by ste urobili inak? Aké by to bolo, keby sa veci, udalosti, rozhodnutia, ktoré ste urobili, stali inak?
Nie, novinka Život po živote nie je kniha o posmrtnom živote. O tom, kam idete po smrti a ako to tam vyzerá.
Život po živote je úžasný príbeh o malom dievčatku Ursule, ktorá žije mnoho životov a otázkou je: Dá sa zachrániť svet pred jeho nevyhnutným osudom? Na adresu Kate Atkinsonovej majú médiá len slová chvály. „Majstrovská rozprávačka,“ napísali The New Yorker a Time dodáva: „Brilantná.“
„Čo keby sme mali príležitosť robiť to znova a znova, až kým to neurobíme dobre?
Nebolo by to úžasné?“
Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa v Anglicku narodí dievčatko Ursula, ale zomiera, prv než sa stihne poriadne nadýchnuť.
V rovnaký večer roku 1910 sa to isté dievča narodí opäť a tentoraz prežije, no smrť si ju zanedlho počká a cyklus sa zopakuje.
Ursula prežíva svoj život nanovo, vždy o niečo dlhšie, vždy s iným tragickým koncom. Zakaždým sa ocitá na začiatku, obdarená šancou vyhnúť sa fatálnym chybám. Ursula si na predošlé životy nespomína, no silné déja vu, predtucha prichádzajúceho nešťastia sú varovaním pred nástrahami, ktoré sa jej kedysi stali osudné.
Stačí zdanlivo bezvýznamný krok a všetko sa môže vyvinúť inak. Čím častejšie prežíva tie isté momenty nanovo, tým sú spomienky konkrétnejšie a šanca na dokonalý život väčšia.
Dá sa však vyvarovať všetkých chýb?
Dá sa zachrániť svet pred jeho nevyhnutným osudom?
Knižná novinka Život po živote ukazuje, ako aj tie najmenšie rozhodnutia môžu vplývať nielen na nás, ale aj na osudy ďalších ľudí. Vďaka príbehu si môžete vytvoriť predstavu, aký veľký význam majú v našom živote jednotlivé kroky a rozhodnutia, ktoré prijímame každý deň.
Príbeh Ursuly nenudí, práve naopak. S netrpezlivosťou očakávate štart jej ďalšieho života...
Kate Atkinsonová študovala anglickú literatúru na Dundeeho univerzite. Spisovateľskú dráhu odštartovala krátkymi poviedkami, uverejnenými v časopisoch. Za románový debut Behind the Scenes at the Museum (V zákulisí múzea) získala v roku 1996 Whitbreadovu cenu, v súčasnosti známu ako Costa Book Award.
Nasledovali ďalšie úspešné romány a v roku 2013 vydala netradične koncipované dielo Život po živote, ktoré zožalo samé pochvalné kritiky a viaceré významné ocenenia, napr. Costa Book Award za rok 2013.
Prečítajte si úryvok z novinky Život po živote:
1. Život išiel ďalej. Ten kúsok krásna. Stačil by jediný dych, ale neprichádzal. Temnota nastala rýchlo.
2. „Boh určite chcel toto dieťa naspäť. Skúšal nás a zistil, že ho nepotrebujeme“. „Tentoraz,“ podotkla Bridget.
3. Aký pokoj vládne v dome. Aké je to klamlivé. Človek môže v okamihu prísť o všetko, stačí jedno pošmyknutie.
4. Všetko sa jej zdalo povedomé. „Nazýva sa to déjà vu,“ povedala Sylvie. „Je to len taká ilúzia.
5. Nie,“ vyhlásila Sylvie, „nikto si nepamätá nič z obdobia, keď bol taký maličký.“ A predsa si Ursula spomínala...
Všetko sa jej zdalo povedomé. „Nazýva sa to déjà vu,“ povedala Sylvie. „Je to len taká ilúzia. Myseľ je nepochopiteľná záhada.“ Ursula si bola istá, že sa pamätá, ako ležala v kočíku pod stromom. „Nie,“ vyhlásila Sylvie, „nikto si nepamätá nič z obdobia, keď bol taký maličký.“ A predsa si Ursula spomínala na lístie, ktoré jej kývalo vo vánku ako veľké zelené ruky, aj na strieborného zajačika visiaceho zo striešky kočíka a krútiaceho sa jej pred očami. Sylvie vzdychla. „Máš veľmi živú predstavivosť, Ursula.“ Dievčatko nevedelo, či je to lichôtka alebo niečo iné, ale skutočne sa jej často stávalo, že nevedela rozlíšiť, čo bolo naozaj a čo len zdanie. A ten hrozný strach – strašná hrôza –, čo nosila v sebe. Tmavá krajina v jej vnútri. „Neoddávaj sa takým predstavám,“ napomenula ju Sylvie ostro, keď sa jej to pokúšala vysvetliť. „Venuj sa radostnejším myšlienkam.“
Niekedy vedela, čo niekto povie, prv než to vyslovil, alebo aká nehoda sa stane – kedy niekomu vypadne z ruky tanier alebo hodí do skleníka jablko, akoby sa to stalo už veľa ráz predtým. Slová a vety sa jej ozývali v hlave, neznámi ľudia jej pripadali ako starí známi.
