BRATISLAVA - Slovenskí milovníci detektívnych príbehov sa už dlhšie stretávajú so zločinmi, ktoré vyšetruje oddelenie vrážd v „našom meste“ z pera Dominika Dána.
Tieto prípady však nevychádzajú chronologicky, každý z nich je viac-menej uceleným dielom. Ústrednou postavou je detektív Richard Krauz a v knihe Uzol stojí na začiatku svojej kariéry na oddelení. Do policajnej práce ho zaúča skúsený Edo Burger a Richard okrem problémov s novou prácou rieši aj vzťah so svojou manželkou Sylviou, ktorá by ho občas chcela mať aj doma, dokonca aj cez víkend.
V čom sa však tento Dánov román odlišuje od predchádzajúcich, je jeho vyznenie aj pomalší nástup. Na začiatku býva úvod, vražda, vyšetrovanie. Hlavnú úlohu hráva mŕtvola, ktorá bola kedysi človekom so záujmami, priateľmi a nepriateľmi, rodinou a prácou. Nasleduje vyšetrovanie, zvraty, odhalenie prekvapivých súvislostí a dolapenie vraha. Niekedy vražda odhalí oveľa širšie celospoločenské problémy a nehanebnosti, ako tomu bolo v románe Popol všetkých zarovná.
V románe Uzol je však zavraždený naozaj len okrajovou postavou, pretože ústredným problémom je zriadenie a režim, ktoré tu boli ešte v roku 1988, kedy sa prípad odohráva. Podobne vyznieval aj román Červený kapitán – na cintoríne objavili jednu mŕtvolu navyše a autor sa nám pokúsil ozrejmiť fungovanie Štátnej bezpečnosti, pre ktorú umučenie a smrť jedného človeka nepredstavovalo nič výnimočné – a jej prepojenie na Cirkev.
Ťažko povedať, kto sú hlavnými hrdinami tohto románu. Dokonca aj hranica medzi tými dobrými a tými zlými je zahmlená. Hrdinami môžu byť detektívi z oddelenia, ktorí prekračujú zákon, aby dosiahli spravodlivosť, a inokedy preto, lebo sa musia skloniť pred príkazmi zhora. Alebo pohraničná stráž, ktorá pred útekom na Západ guľkami zastavila tých menej šťastných, ale občas sa v nej ozvalo aj svedomie.
Alebo Dana Hauskrechtová, ktorá kvôli rodičom emigrantom nemohla študovať, ani súťažne plávať, ale nakoniec sa jej podarilo preplávať cez Dunaj na slobodu. Alebo pilot Milan, ktorý si zobral dcéru diplomata a francúzskej maliarky Yvette, hoci ho varovali, že to môže byť problém. Aj bol, dokonca fatálny v tom pravom zmysle slova. Kým ich režim rozdelil, prežili spolu aj pekné chvíle, hoci história ich lásky bola zobrazená len skratkovito. „Posledné slová už iba mumlala, lebo s dvoma jazykmi v ústach sa ťažko vyjadruje aj tlmočníčka inak ovládajúca šesť jazykov.“
Tak ako vo všetkých románoch Dominika Dána, ústrednú úlohu tu zohrávajú dialógy. Živé, dynamické, okrajové, naliehavé alebo nedopovedané, vždy vyznievajú realisticky. Aj vďaka nim sa kriminálne príbehy čítajú rýchlo. Napínavý dej a zaujímavá zápletka sú zrejme kľúčové atribúty, ktorými si tento spisovateľ zabezpečuje obľúbenosť v čitateľskej obci dychtivej po kriminálnych zápletkách. Po ich prečítaní však zostáva na prstoch otáčajúcich stránky trpká príchuť, pretože predsa len by sme boli všetci radi, ak by to bola iba fikcia. Pred tým, čo sa tu dialo počas bývalého režimu, však nemôžeme zatvárať oči. Ako ročník 1989 si však netrúfam to súdiť, ani posudzovať.
Faktom ale zostáva, že autor si svojím debutovým románom Popol všetkých zarovná nastavil latku dosť vysoko. Je však chvályhodné, že svojimi knihami sa snaží rozmotať zamotané uzly našich dejín. Aj Uzol patrí k tým, ktorý nenastoľuje len problém, kto je vrahom, ale kladie aj oveľa naliehavejšie otázky.
Ak vás kniha Uzol zaujala, nájdete ju v internetovom kníhkupectve iPark.sk.
