BRATISLAVA - Slovenský debut Marty Gergelyovej je románovým pohľadom na život manželskej dvojice z dvoch geografických kútov. Slovenka Barbora a Ír Brendan striedavo v kapitolách prežívajú svoje lásky, trápenia, malé či veľké tragédie. Už len preto je ťažké povedať, kto je vlastne hlavným hrdinom.
V tomto prípade by som zdvihla ruku za možnosť - táto dvojica. V príbehu knihy Most nad riekou Liffey autorka sleduje viacero rokov a tak z neho vznikla zaujímavá sonda mapujúca vzťah od prvých hanblivých dotykov až po deti a manželské problémy.
Poďme najprv k Barbore. Slovenky bývajú v románoch veľmi často pekné, inteligentné a sebavedomé. Barbora nie je výnimkou. Na lekciách anglického jazyka sa stretne s Brendanom, ryšavým Írom, ktorého za srdce chytí podnikanie. Po počiatočnom randení a niekoľkých vášnivých stranách – pretože podfarbenie erotikou obálka románu sľubovala – odchádza tento párik do írskeho prostredia a obchodov s realitami. Tam však stretajú paradox života – realitu v inej podobe, ako v tej hmotnej. Brendanovi zaklope na dvere kríza a on, v tejto fáze už viac-menej otrok mamonu, si ju nedokáže priznať. Vtedy už manželská láska začína prekonávať prvé prekážky.
Most nad riekou Liffey ponúka čitateľom (čitateľom schválne, nie je výhradne ženským čítaním) príbeh, ktorý sa určite mohol stať. Láska, erotika, cudzina, peniaze, deti a manželská kríza. Atmosféru príbehu dotvára záhadný strýko, ešte záhadnejšia matka a listy, ktoré sa, ako to už býva, dostanú do správnych rúk v nesprávnom čase. Autorka sa striedavo venuje pocitom muža aj ženy. Tak, ako sa striedajú kapitoly, mení sa aj uhol pohľadu na celý príbeh. I keď objektívne by sme mohli priznať, že ide o ženské nazeranie na mužské myslenie. Lenže tak, ako je záhadné myslenie v svete žien, býva to určite aj opačne.
Gergelyovej dielko má nápaditú štylistiku. Jazyk je veľmi svižný a dnešný. Často sa stáva aj to, že sa vety stretnú v rýmoch. Príbehu to neubližuje, práve naopak. Rozveseľuje to jednotlivé odseky a tak román nebudí dojem tesne ušitého saka. Aj myšlienkové pochody spomenutých postáv sú písané s citom pre slovo.
"Stručne povedané, lahodila oku. Vyzerala presne ako čokoládový bonbónik naplnený koňakom, s chutnou višňou uprostred. Len sa načiahnuť a zahryznúť si. Chrum, chrum. Mňam, mňam."
Slovenskosť dávajú románu krátke citáty našich piesní, ktoré pomedzi dej spievajú a hmkajú Brendan a Barbora. Na druhej strane, niektoré výrazy, najmä Brendanovo časté spojenie Sladký Ježiš, je po niekoľkých opakovaniach skôr na príťaž ako na osoh. Alebo len záleží od miery vášho vkusu.
Most nad riekou Liffey je paperbackovým oddychovým čítaním. Zaujímavé prostredie sa strieda so zaujímavými situáciami, klišéovito na mňa pôsobil len pozitívny koniec. Priznať musím ale to, že do príbehu írsko-slovenskej dvojice sa tento koniec hodí. Celé dielko vytvára pomerne autentický pohľad na mamonárstvo, jeho vznik a priebeh. A pre milovníkov zápletiek, ktoré siahajú až k čiernobielym fotografiám a k starému režimu, bude Gergelyovej román príjemným spoločníkom do kresla.
Most nad riekou Liffey je čítaním o sile manželskej lásky, o príbehoch, ktoré ostávajú často na dnách zásuviek, o dobe, ktorá ľuďom dala krídla na rozlet a potom im ich pomaly ustrihávala. Proste, moderná kniha, ktorá sa, na rozdiel od mnohých skutočných príbehov, končí pozitívne. A to v dnešnej dobe padne niekedy veľmi dobre.
