Juraj Šedivý (1971) pôsobí na Katedre archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave a predsedá občianskemu združeniu Historia Posoniensis. Špecializuje sa na históriu stredoveku, najmä na dejiny písomnej kultúry. Je jedným zo zostavovateľov päťzväzkových Dejín Bratislavy, z ktorých prvý diel vyšiel vo Vydavateľstve Slovart pod názvom Dejiny Bratislavy 1. Brezalauspurc – na križovatke kultúr.
Vaša kniha sa začína tak trochu provokačne. V tom istom duchu sa teda spýtam: prečo Bratislave dodnes chýbala veľká vedecká syntéza? Veď v posledných dvadsiatich rokoch vyšli moderné monografie o dejinách Nitry, Trenčína, ale aj o oveľa menších slovenských lokalitách...
Je to pravda. Absencia veľkej vedeckej syntézy dejín Bratislavy bola o to nepochopiteľnejšia, že na Slovensku neexistuje miesto s takými pestrými osudmi. Tunajším dunajským brodom alebo Jantárovou cestou popri Karpatoch šli prví neolitickí roľníci, keltskí Bójovia si nad Dunajom postavili bohaté oppidum, rímski legionári vojenský tábor, usadili sa tu longobardskí jazdci, Slovania, Maďari; nemecky hovoriaci mešťania sa podieľali na blahobyte stredovekého mesta, ktoré sa na tri a pol storočia stalo dokonca hlavným mestom kráľovstva... No toto bohatstvo a rôznorodosť bratislavskej histórie nielen lákali, ale aj odstrašovali. Veď napríklad Archív mesta Bratislavy je najbohatším mestským archívom nielen na Slovensku, ale popri šopronskom aj na celom území niekdajšieho Uhorska. Niet preto divu, že odborníci mali rešpekt pred dejinami takéhoto miesta, pred kilometrami historických prameňov. Bolo treba spojiť výsledky bádaní roztratené v rôznych vedeckých publikáciách. A musel to urobiť niekto, kto síce niečo vie, ale ešte stále nedospel do štádia, keď už vie, že vlastne nevie nič J.
Zostavenie autorského kolektívu, napísanie textov, získanie obrazového materiálu a redigovanie Dejín Bratislavy 1 trvalo vyše troch rokov. Ako dlho ste však nosili myšlienku na túto knihu v hlave?
Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať. Myšlienka napísať veľké vedecké dejiny Bratislavy od prvých stôp osídlenia do súčasnosti totiž nie je moja. Už na konci 19. storočia sa o veľkú syntézu snažil Theodor Ortvay. Jeho rozsiahle dielo vyšlo v nemčine a v maďarčine, no skončilo sa len pri stredoveku. Po ňom to v medzivojnovom období vyskúšal po nemecky Emil Portisch. Jeho dvojzväzkové dejiny sú však skôr zaujímavými vybranými kapitolkami bez serióznejšej odbornej ambície. Prvú slovenskú syntézu pripravoval pred vyše 50 rokmi kolektív pod vedením Dariny Lehotskej. Doba, v ktorej pomerne rozsiahla kniha vznikla, však nebola naklonená objektívnemu skúmaniu. K niektorým problémom sa vtedy autori nemohli vyjadriť vôbec, iné museli formulovať v zhode s oficiálnou ideológiou. Navyše dielo nemalo poznámkový aparát, argumenty sa preto nedali overiť v historickom prameni alebo odbornej literatúre. Časť autorov preto chystala veľké – až desaťzväzkové – dejiny mesta, ktoré mali vychádzať od roku 1991. Lenže počas tvorby zomrela duša celého projektu, Darina Lehotská, a zároveň revolúcia v roku 1989 priniesla nové problémy a odniesla finančné prostriedky na vydanie diela. Vedecký projekt sa rozpadol a vyšiel iba jeden zväzok, v ktorom archeológovia prezentovali pohľad na najstaršie dejiny osídlenia. V slobodných deväťdesiatych rokoch viacerí historici, ale aj mnohí amatéri zistili, že záujem Bratislavčanov o dejiny mesta sa dá komerčne využiť. A tak sa ako huby po daždi objavili desiatky menších knižiek so starými pohľadnicami z už nejestvujúceho mesta. Približujú však len vývoj niektorých fenoménov alebo iba vybraného krátkeho obdobia. K naozaj veľkému spoločnému dielu neprebudili historikov ani dve okrúhle výročia. V roku 1991 sme prespali 700 rokov od mestských privilégií a v roku 2007 1100 rokov od prvej písomnej zmienky o Bratislave!
Aká bola cesta od myšlienky k dnes už existujúcemu exempláru knihy, vydanom v jednom z najprestížnejších vydavateľstiev na Slovensku?
Tej dávnej túžby prešporských, a neskôr bratislavských historikov som sa rád ujal. A spolu so mnou zostavovatelia jednotlivých zväzkov i ďalšie desiatky autorov. Pomohli nám všetky relevantné inštitúcie – múzeá, pamiatkari. Mnohí boli ochotní pracovať na spoločnom projekte aj bez veľkých financií. Časť z nich zabezpečilo Hlavné mesto SR Bratislava, prispeli aj samotní autori, ktorí mnoho textov a obrázkov dodali zadarmo. Nemecký preklad resumé spolufinancovala Rakúska akadémia vied. Hlavnú časť nákladov však nesie Vydavateľstvo Slovart. Jeho redaktorky spolu s grafikmi prispeli k dielu, ktoré je od jesene dostupné čitateľom. Vždy približne po roku by mal pribudnúť ďalší zväzok.
Podtitul prvého dielu znie Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Prečo zachytáva dejiny Bratislavy práve do prelomu 12. a 13. storočia?
Každý diel novej syntézy predstavuje uzavretú periódu. Práve v prvej polovici 13. storočia sa z obyvateľov podhradia začali stávať slobodní mešťania. Obrazne povedané, v prvom zväzku hrá hlavnú úlohu Hrad a jeho páni, od druhého zväzku sa hlavnými aktérmi stali obyvatelia uprostred mestských hradieb.
Dejiny Bratislavy 1 – 5 sú dielom mimoriadne veľkého kolektívu. Len texty prvého zväzku písalo 35 autorov, ďalšia zhruba desiatka vytvorila obrazové a mapové zložky diela. Koľko autorov bude spolupracovať pri všetkých piatich zväzkoch?
Na výslednom diele sa bude podieľať možno až 150 odborníkov: historikov, archeológov, archivárov, muzeológov, ale aj geológov, biológov a iných. V strednej Európe asi neexistujú takto široko koncipované dejiny mesta.
Pripravil Dušan Zupka
Celý rozhovor a ďalšie informácie o nových knihách u nás i v zahraničí si prečítate v prvom čísle Knižnej revue (9. január).
