Čo kniha, to bestseller! Hneď jej prvotina Bez dcéry som neodišla, ktorá vyšla ako jedna z prvých knižiek vo vydavateľstve Evitapress, čitateľky nadchla. Aj jej voľné pokračovanie Sama mama sa opieralo o Timeine vlastné zážitky slobodnej matky. Predalo sa z nej viac ako 15 tisíc kusov, čo pre Timeu znamenalo zisk Zlatej knihy a nomináciu na najlepšiu slovenskú spisovateľku za rok 2010. Na napísanie tretej knižky si vzala až dva roky, ale oplatilo sa čakať! Zatiaľ najlepší román Timey Keresztényiovej Donevidenia vyšiel 3. mája.
Dvojročná pauza medzi knihami je naozaj dosť. Nemala si chuť písať alebo si nemala námet?
Nemala som chuť niečo rýchlo napísať- to je správna odpoveď. Pnutie písať zas u mňa nie je také výrazné, lebo píšem denno-denne, celé hodiny, takže som dobre zvážila, do čoho sa pustím. Plus ma ešte dosť spomalilo rozhodnutie, napísať niečo „úplne iné.“ Príbeh o tom, ako som s černochom mala dieťa a ako to bolo ďalej, som definitívne uzavrela.
Čo sa teda stalo, že si sa do písania napokon pustila?
V podstate som vo fáze, keď ma zaväzuje úspech prvých dvoch kníh. Bolo jasné, že niečo napíšem, len som hľadala čo.
A o čom teda knižka je? Je nejaký rozdiel medzi novinkou Donevidenia a dvoma predchádzajúcimi autobiografickými?
Podľa mňa je medzi nimi rozdiel priepastnýJ
Tento príbeh hovorí o tom, čo so vzťahmi, rodinou, láskou, mužmi a ženami spravia prachy. Ale aj moc, novodobé „móresy“, mobily, tereňáky, čajočky odhodlané na všetko... Príbeh nemá žiadnu exotickú kulisu, ani strhujúcu pointu, ale je vo svoje banalite neuveriteľne silný. Tak to cítim ja.
OK, tentoraz nejde o tvoje zážitky, ale existuje niekde živý prototyp hlavne hrdinky?
Existuje. Stretla som skvelú ženskú, rozprávali sme sa asi desať minút a už som vedela, že toto musím napísať.
Takže je to jej príbeh?
Vzala som si z neho len niečo, „hlavnú myšlienku“, a poprepletala som ju s rôznymi inými osudmi, o ktoré zakopávam. Nie je to jedna k jednej.
Písalo sa ti teda ľahšie, keď išlo o osud niekoho iného?
Ani nieJ Mám rada veci zažité.
Bez dcéry som neodišla aj Sama mama boli knihy o žene, ktorá si aj s ťažkými životnými situáciami poradí s humorom, hoci z nie každej vyjde ako víťaz. Novinka Donevidenia je iná, je vlastne dosť smutná. Smutná v hlavnej myšlienke, že k rozkladu vzťahu môže prísť tak neuveriteľne banálne a s takými fatálnymi následkami. Si pripravená na úplne iné reakcie ako na prvé dve knižky?
Neviem... Pre mňa sú reakcie na túto knihu zatiaľ veľkou neznámou, preto je hodnotenie „dosť smutná“ pre mňa prekvapujúce a zároveň potešujúce. Lebo som rozhodne chcela napísať niečo veľmi emotívne. Nie patetické, to neznášam, ale také ozajstné. Zrejem, to je svätá pravda, píšem o inom a inak než pred rokmi. Aj ma trápia iné veci.
A vlastne je mi smutno. Z totálnej deštrukcie hodnôt a všelijakých čudesných príbehov, ktoré sa okolo nás dejú. Myslím si, že veci sú v akomsi „neporiadku“, v nebezpečnej „nerovnováhe“. Ženy sa podľa mňa ocitli v strašne ťažkej pozícii. Príde mi to nespravodlivé.
Z nevery sa stáva jav úplne bežný a vlastne spoločensky tolerovaný. Čo si ty o nevere myslíš?
Nemyslím si o nej nič. Nerozumiem jej. Prišla som na to že nemá pravidlá, dopúšťajú sa jej ľudia zo zúfalstva ale aj od dobroty, v šťastných manželstvách, nešťastných manželstvách, sexuálne uspokojení, sexuálne strádajúci, skrátka peklo. Oplakala som nevery, ktoré sa dotkli mne drahých ľudí a mám nulovú toleranciu. A to hovorím s vedomím, že som sa verejne prezentovala približne sto päťdesiatimi šancami pre otca svojho dieťaťa, lebo som sa hlúpo domnievala, že mu kvôli tomuto statusu prináležia.
Ale myšlienka na neveru ma neprivádza do hystérie. Hlboko sa skláňam pred rozhodnutím muža vymeniť si telesné tekutiny s inou ženou a radostne ho do tejto novej etapy života vyprevadím. Svoju kapacitu odpúšťať, bojovať a nádejať sa som si pre tento život vyminula.
Poznáš mužov vo svojom okolí, ktorí fungujú ako Martin z tvojej knižky?
Ale jasné že hej! A koľkoJ Kiežby som mohla použiť viac reálií...
Keď si napísala prvú knihu, ozývali sa ti ženy, ktoré majú deti s cudzincami. Po druhej zas tie, čo zostali samé s dieťaťom. Lebo tvoj osud bol taký podobný tomu ich. Komu b si odporučila Donevidenia?
Nech to znie akokoľvek lacno, myslím si že každá žena tomuto príbehu porozumie. Bez rozdielu veku.
Dielo je dovŕšené, kniha je na svete! Budeš potrebovať relax?
Strašne! Aj keď je pravda že únavu vystriedala eufória z toho že kniha sa bude dať chytiť, kúpiť a už ide medzi ľudí. Teším sa na to. Zo všetkého najviac.
