BRATISLAVA - Začítajte sa do ukážky jedného z najväčších slovenských prekvapení na pultoch kníhkupectiev. Homo asapiens je ešte len debutovým románom Rada Ondřejíčka, ale od svojho májového vydania zbiera stovky nadšených ohlasov od čitateľov, ktorým jeho príbeh až nápadne pripomína ich vlastné životy.
Homo asapiens označuje ľudí, ktorým skratka ASAP prerástla cez hlavu. Neriadi len ich prácu, ale aj zvyšok ich životov, všetko do rodiny až po vzťahy. Dej knihy sa odohráva v prostredí reklamy a marketingu, ale v prvom rade je to príbeh o živote tisícok ľudí, ktorí sa nedokážu dostať von z kolotoča termínov, stresu a peňazí, od ktorého sa kedysi s radosťou zaradili. Ak sa aspoň občas so skratkou ASAP stretávate, je Homo asapiens knihou o vás.
Už po pár týždňoch predaja sa kniha stala bestsellerom a Topky.sk vám z nej postupne ponúknu tri exkluzívne ukážky, ktoré neboli uverejnené nikdy inde.
Ukážka z 14. kapitoly
Za veľkým stolom uprostred Thorstenovej kancelárie už sedelo šesť ľudí. Projektor ožaroval plátno, pred ním na jednej strane sedeli šéf so Želou a oproti nim traja návštevníci z agentúry. Za vrchstolom sedel Thorsten. V obložení kŕčovitých úsmevov bol jediný, kto si mohol dovoliť tváriť sa adekvátne svojej nálade, a naplno to využíval. Na stole stálo položené malé akvárium s piatimi dúhovými rybičkami.
Prvé, čo ma prekvapilo, však nebolo to, že ho nikto neodsunul a všetci sa radšej tvárili, že im vôbec nezavadzia. Ešte predtým, ako si ostatní ponad vodu žiariacu neónom začali neobratne podávať vytlačené prezentácie, som si všimol, že dievča, ktoré pred chvíľou vychádzalo z nášho wc, nebola kolegyňa z iného oddelenia. Sedela na strane agentúry, priamo oproti mne. S krátkymi vlasmi, učesanými tak ako kedysi Twiggy. Bola aj rovnako chudá a napohľad, napriek oblečeniu zaváňajúcemu ambíciami nehľadiacimi na dôsledky, aj nemarketingovo krehká. Vznášala sa nad stoličkou, akoby ani nebola z mäsa a kostí, ale pozostávala z čistého éteru. Tvár mala poblednutú, nebola však zďaleka taká priesvitne bledá ako jej kolega Andrej, ktorý už v piatok vyzeral, že má pred sebou posledné dva dni života. Šéf ju predstavil ako Katarínu zo strategického oddelenia agentúry. Spolu s Andrejom, ktorý má našu firmu na starosti ako šéf tímu accountov, a s kreatívnym riaditeľom prišli Thorstena presvedčiť, že odobrením tejto vianočnej kampane spraví najrozumnejšiu vec v celej svojej manažérskej histórii.
Žaneta z recepcie priniesla kávy, čaje a minerálky. Šéf s Andrejom sa v jednej chvíli zrazili plastovými fľašami mierne perlivého Rajca nad Thorstenovým pohárom, obaja v snahe naliať mu ako prvému. Andrej ustúpil, prenechal tú poctu svojmu klientovi a sám nalial svojim kolegom.
Katarína sa postavila ku koncu stola, diaľkovým ovládaním si prepínala slajdy prezentácie a červenou bodkou laserového ukazovadla prepaľovala spleť grafov na plátne. Jej angličtina bola plná odborných výrazov, s prízvukom svedčiacim o roku strávenom niekde v Amerike. Nepoužívala zbytočné slová. Keď rozprávala o výsledkoch testov páčivosti, priradenia reklamy k značke, rozpoznania benefitov a ich priradení k pro duktom, stávala sa niekým celkom iným. Ešte kým sedela na stoličke, mal som dojem, že sa možno ani nedokáže vystrieť. Teraz bola jej reč tela plná sebavedomej gestikulácie, bez nervozity, trémy a všetkého ostatného, čo jej spolu s raňajkami pomohla odpratať fotobunka automatického splachovača. Bolo to, ako zhrnúť do desiatich minút príbeh chudorľavého dieťaťa odsúdeného na invalidný vozík, ktoré nakoniec vyhrá olympijský maratón.
Thorsten sa prestal pozerať na hodinky a počúval. Keď som sem vošiel, vyzeralo to, že kohokoľvek z prítomných jediným zamračeným pohľadom utopí v akváriu, len čo začnú prezentovať.
„Kampaň sme testovali takmer na tristo ľuďoch v štyroch mestách a všetky ukazovatele potvrdzujú, že vo vzťahu k pochopeniu posolstva reklamy sa absolútne niet čoho obávať,“ povedala Katarína na konci.
Vyzerala mlado, možno aj na menej ako dvadsaťpäť. Samozrejmosť, s akou používala bizarný marketingový žargón aj s jeho slovosledom a odbornou vatou, naznačovala, že v skutočnosti bude o niečo staršia. Takéto detaily vyžadujú roky praxe. Sú ako zubársky záznam alebo prierez stehennou kosťou, dá sa podľa nich odhadnúť, ako dlho už človek žije na tejto strane bubliny. Katarína musela mať tak okolo tridsiatky.
Pozerala sa na Thorstena aj na Janu, ktorá má u nás prieskumy na starosti. Jana spokojne prikývla, čokoľvek sa odteraz pokazí, pokazí sa v rukách niekoho iného. Besné Thorstenove oči kmitali medzi plátnom, vytlačenými tabuľkami na stole a nešpecifikovaným miestom na strope. Podobných optimistických grafov, ktorých kampane sa nakoniec skončili veľmi zle, videl za život viac, ako sme my ostatní mali za posledný rok teplých večerí.
„Takže, ako vidíte,“ obrátil sa naňho náš šéf so submisívnou úlisnosťou, „vôbec sa netreba obávať, že by naša kampaň nebola dosť vianočná.“ Pri slovách dosť vianočná urobil do vzduchu gesto úvodzoviek. Thorsten, ktorý bezpochyby odčítal, čo sa mu šéf snaží vsugerovať, výstražne zdvihol obočie.
„Ale, samozrejme, celý víkend sme pracovali na tom, aby sme v rámci možnosti posilnili atribút vianočnosti,“ strhol na seba pozornosť agentúrny kreatívny riaditeľ, bacuľatý, takmer holohlavý štyridsiatnik v širokej bielej košeli, inventár brandže, ktorý za tie roky pracoval už takmer pre každého. Turbovi zamrznutom v úslužnom kŕči pravdepodobne ani nezaplo, pred čím všetkým ho tým zachránil.
Zaslúžilý kreatívec si od Kataríny vzal ovládač a ukazovadlo. Ona sa posadila na svoje miesto. V tej chvíli sa vypla. Zaryla sa hlboko do kresla, z kožených poťahov jej trčala len hlava, z očí sa jej život vytrácal rýchlejšie ako z gaštanov vytrasených na okraji cesty. Z posledných síl sa kúsok posunula, aby Thorstenovi vo výhľade na ňu prekážalo akvárium.
Z reproduktorov sa ozvalo Jingle Bells, Jana sa vedľa mňa mykla, akoby ju v pustej nočnej uličke niekto chytil za plece. Na plátne hral spot. Úplne ten istý ako predtým, ale namiesto pôvodnej hudby v ňom hrali Rolničky. Presne tak to v piatok navrhol Marek v zúfalej aktivite svojej beznádejne nekreatívnej mysle. Andrej to musel v agentúre predstaviť ako výslovné želanie klienta. Neveril som, že by existovalo kreatívne oddelenie, ktoré by s takým niečím prišlo samo od seba.
„Zmena hudby nenechá nikoho na pochybách, že sleduje vianočný spot,“ povedal kreatívny riaditeľ. „Nič vianočnejšie ako Jingle Bells predsa neexistuje!“
„A nevadí, že je to najotrepanejšie klišé, aké svet pozná?“ nevydržal som.
Šéf sa naklonil Jane poza chrbát, ako len so svojím neveľmi dlhým trupom dokázal. Znepokojene na mňa zazrel, ale pred Thorstenom sa neodvážil nič povedať.
„Ale veď reklama predsa odjakživa narába s klišé, inak by nebola zrozumiteľná. Musíte si uvedomiť, že pracujeme s masovým divákom, nemôžeme tam dať, čo ja viem, Šostakoviča, keď ho ľudia nepoznajú,“ poučil ma najvyššie postavený agentúrny kreatívec. Rozhadzoval pritom afektovane rukami, že som si také elementárne veci nenaštudoval doma.
Spot stopol tesne pred koncom. Cez celé plátno ostal svietiť pupok hlavnej hrdinky s kúskom prúžkovaného spodného dielu plaviek. Kreatívny riaditeľ sa nahlas zasmial a predtým, ako záber pustil ďalej, upozornil nás, aby sme neprehliadli druhú zásadnú zmenu, ktorá teraz príde.
Namiesto doterajšieho sloganu Zázrak Vianoc sa reklama končila titulkom Vianoce zázrakov. To bola tá zmena. Na stole medzitým Andrej porozkladal vzorky ostatných materiálov, všetky boli prerobené s prehodeným slovosledom.
„Tým, že slovo Vianoce umiestnime do popredia, stihne ho zachytiť úplne každý, aj ten, kto si prečíta len prvé slovo. Slovo Vianoce sa lepšie zafixuje v podvedomí recipientov. To urobí kampaň ešte vianočnejšou, presne, ako ste chceli. Vaša kampaň sa bude volať Vianoce zázrakov,“ snažil sa kreatívny riaditeľ na odbornej úrovni obhájiť význam takej zanedbateľnej hlúposti.
Spod stola som počul tupý zvuk. Myslím, že to chcel šéf kopnúť Janu, aby nič nehovorila a hrala hru spolu s agentúrou, ale trafil nohu stola. Jana ostala ticho. Nevedel som si ani predstaviť, čo sa muselo odohrávať v jej hlave, ale dnes bude potrebovať veľmi intenzívnu hodinu zumby, aby to zo seba dostala.
„Skvelé, to je presne to, čo sme potrebovali,“ zvolal Turbo pre istotu, aby sa nestihol ozvať nikto iný. Dvakrát zatlieskal a s výrazom očakávania pozrel na Thorstena. Po pár sekundách sme už pozerali jeho smerom úplne všetci.
Thorsten sa narovnal v kresle, šéf po jeho ľavej ruke oproti nemu vyzeral ešte menší a zanedbateľnejší ako doteraz.
„Takže, ak som to správne pochopil,“ prehovoril po prvýkrát, odkedy každého osobne privítal vo svojej kancelárii. „Vy tvrdíte, že keď tam bude hrať Jingle Bells a navzájom medzi sebou prehodíme dve slová, tak splníme vianočný plán predaja?“
„Určite áno,“ poponáhľal sa šéf s odpoveďou. Pohľadom pritom hľadal podporu medzi ľuďmi z agentúry. Všetci traja, aj Katarína, prikyvovali v jednom rytme. Vyzerali, že si na podobné príležitosti nosia spoločný metronóm.
„Všetky komunikačné ukazovatele vychádzajú vysoko nadpriemerne,“ dodal narýchlo, aby to nevyznelo len ako jeho zbožné želanie.
Thorsten pokrútil hlavou. Vzal do ruky maketu navrhovaného vianočného balenia SIM kariet s akciovým telefónom za euro a mierne zvýšil hlas.
„Vaše marketingové ukazovatele nebudú našich akcionárov ani najmenej zaujímať, ak sa nepredá toľko balení tohto, ako nám naplánovali. A naši akcionári sú ľudia, ktorí rozhodujú o mojom plate. Rozumieme si?“
Pozeral sa striedavo na obidve strany stola. Krabicou s usmiatou hrdinkou spotu a jej zázračným mobilom na obale pred nami mával ako kedysi jeho škandinávski predkovia mečom, keď posielali svojich nepriateľov do Valhaly.
„Ak táto kampaň nebude stačiť na splnenie plánu, a tým nemyslím nejaké ukazovatele, ale reálnych ľudí, čo prídu na pobočku a na dva roky sa stanú našimi zákazníkmi, bude to pre nás všetkých veľmi zlé,“ pokračoval v úplnom tichu. Keby sa niekedy podarilo usvedčiť ryby z toho, že hovoria, stalo by sa to práve teraz.
„Ak si teda stopercentne stojíte za všetkým, čo ste tu odprezentovali, ja vám to podpíšem,“ dokončil Thorsten, keď si bol istý, že úplne všetci pochopili vážnosť situácie.
Vianoce zázrakov boli schválené.
(ďalšiu ukážku prinesieme o týždeň)
Knihu Homo asapiens nájdete vo väčšine kamenných aj internetových kníhkupectvách. Ak ju chcete mať s podpisom autora a venovaním priamo na vaše želanie, objednajte si ju tu.
Už čoskoro budeme môcť vďaka Topkám knihu aj vyhrať.
