- Tento článok vás pred rokom zaujal najviac - ORAVA - Nič nie je tak, ako sa zdá! Na markizáckej Farme sa nájdu aj ľudia, ktorí túžia vypadnúť. Aspoň na oko. O Martinovi Urbanovi (26) si všetci myslia, že chce ísť domov. No mladík tesne pred duelom zmení rozhodnutie. Silnou motiváciou je mu neutešená životná situácia.
Z markizáckej Farmy už kvôli zdravotným problémom odstúpili viacerí súťažiaci. Laca nahradil vojak Jaro, po Geissenovom odchode prišli štyria banditi. Teraz vyšlo najavo, že nadobro odišiel Stano a televízia siahla opäť po inom riešení. Do hry sa totiž vrátila Lenka.
Tá prišla na statok presne v deň konania duelu, do ktorého si sluha Jozef vybral Martina. Ten niekedy znáša pobyt na markizáckom statku naozaj ťažko. Ako sa vyjadril pri stole pravdy, hrozí mu výpoveď z bytu aj z práce.
Zdalo by sa teda, že sa rozhodne zo súťaže odísť, no mladík zrazu predviedol úplný zvrat vo svojom rozmýšľaní. „Na farme som bol tak, že chcem ísť domov, nezvládam to všetko... finančne, riskujem. A ako som bol zvolený za toho druhého duelanta a ako som odchádzal z tej farmy, tak normálne, akoby mi preplo a že: Risknúť to? Nerisknúť to?” vyjadril sa po odchode do duelantskej chatky.
Tam si všetko dôkladne premyslel a dospel k jednoznačnému rozhodnutiu. „Tak, ako som sa postavil na nohy prvýkrát, tak sa postavím aj druhý, ak by sa niečo stalo. Už keď som tu, treba bojovať. Veľa vecí som si ujasnil v hlave. V tom mám jasno, že budem bojovať, budem riskovať. Nechám sa prekvapiť, čo ma bude doma čakať. Nechcem odísť zo súťaže,” rozhodol sa definitívne.
A naozaj mu to vyšlo. Zabojoval a porazil Jozefa. Pomerne nečakane vyhral v silovej disciplíne a porazil šikovného majstra v preťahovaní lanom. Vo vedomostnom dueli si bod pripísal súper a Martin vyhral až po prekvapení, keď triedil rôzne druhy strukovín. „Nevadí, ideme ďalej, ja sa v živote nestratím, len som si to chcel trochu zlepšiť,” vyjadril sa farmár, ktorý musel šou opustiť.
Maťo mal na výhru silnú motiváciu. Svoju životnú situáciu opísal moderátorke Kvetke Horváthovej takto: „Keď som mal 15 - 16 rokov, starká zomrela na rakovinu. Starého otca nepoznám, ten zomrel ešte skôr. A bohužiaľ, potom vo februári sestra mala autonehodu a zomrela. Hneď po smrti sestry, to bolo dva mesiace po starkej, mamu nechal priateľ, teda manžel, bratov otec a prišli sme o všetko. Mama sa zadĺžila a bohužiaľ, prišli sme aj o dom, ktorý starí rodičia budovali. Ja som to nejako nevydržal a v 16-tich som odišiel, musel som ísť pracovať, lebo som chcel bývať sám. Rozrobil som si dve školy, ale bohužiaľ popri práci sa to nedalo stíhať a musel som tie školy nechať. Kde sa čo našlo, tam som robil. Prežívam, ako sa dá. Mám dve roboty a snažím sa pomáhať mame aj bratovi, keď treba, a oni pomôžu mne, keď treba. Je to také vzájomné.”
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
