BRATISLAVA - Stav v slovenskom zdravotníctve sa po sobotňajšom podpise memoranda medzi Lekárskym odborovým združením (LOZ) a predsedníčkou vlády Ivetou Radičovou upokojil, ale treba ísť ďalej a napraviť choré slovenské zdravotníctvo, lebo situácia sa môže opakovať, upozorňuje prezident Slovenskej lekárskej komory (SLK) Milan Dragula.
Ako poznamenal v diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť, občania na Slovensku už aj pred protestom lekárov boli zvyknutí na odkladanie operácií, lebo chýbal napríklad súhlas poisťovne na operáciu, boli nízke finančné limity alebo sa nemohli uskutočniť pre krízové režimy nemocníc. Dragula si myslí, že protest lekárov nemusel dospieť až do štádia, do akého dospel a nedáva to za vinu iba jednej strane.
"V prvom rade si však myslím, že minister zdravotníctva Ivan Uhliarik nezvládol situáciu ani organizačne ani nijako inak," uviedol. Pripomenul, že úprava miezd lekárov na Slovensku situáciu v zdravotníctve nevyrieši, potrebné sú organizačné zmeny.
Šéf SLK je presvedčený, že ak na Slovensku nezačneme zbierať údaje o kvalite zdravotnej starostlivosti, tak nedosiahneme nič. Ako poukázal, napríklad s najviac kritizovanými čakacími dobami lekári až tak veľa urobiť nemôžu, lebo to závisí od mnohých iných vecí.
"Zistili sme, že väčšina autobusov zo spádových obcí je zrušených, je jeden alebo dva za deň, ktorými príde veľa pacientov a čakárne sú plné," skonštatoval. Podľa Dragulu dáva Slovensko do zdravotníctva veľmi málo verejných zdrojov, ktoré tvoria 66 percent. Ostatné sú súkromné vo forme doplatkov za lieky a podobne.
Stav, keď chýba 1200 lekárov, nemožno podľa Milana Lopašovského z Asociácie na ochranu práv pacientov považovať za normálny. Ako zdôraznil, pacienti nemôžu byť rukojemníkmi a lekári budú musieť bojovať o ich dôveru.
"Aby sme nehovorili, že je to len vec vzťahu lekár a pacient, povedzme si, že sme v situácii, keď zdravotné poisťovne vytvárajú zisk aj napriek tomu, že nie sú dobre ohodnotení lekári," poukázal. Situácia, ktorá vznikla v zdravotníctve, môže byť podľa neho dobrým prvým krokom na nastavenie štandardov.
"Mali by sme vyvodiť zodpovednosť pre majoritného platiča v zdravotníctve, to je občan a pacient. Povinnosť platiť máme, ale už potom povinnosť dostať zdravotnú starostlivosť ako keby sa vytratila," poznamenal. Lopašovský verí, že jedným z výsledkov lepšieho ohodnotenia lekárov bude aj zlepšenie v oblasti korupcie, ktorej praktiky "zaniknú a zmiznú" zo zdravotníctva.
Minister Uhliarik tvrdí, že situácia v zdravotníctve je stabilizovaná a z 96 lôžkových zariadení pracuje 80 v normálnom režime, ostatné majú klasický víkendový režim. Ako informoval, lekári majú od dnešného rána k dispozícii osobné oddelenia v nemocniciach, kde môžu podpisovať nové pracovné zmluvy.
"Vyzývam lekárov, aby netraumatizovali pacientov, prišli si pre zmluvy a správali sa zodpovedne," vyhlásil. Podľa šéfa LOZ Mariána Kollára však pracovné zmluvy nie sú pripravené tak, aby ich bolo možné hneď podpísať. Tvrdí, že lekári vo výpovednej lehote majú záujem ísť do oddelení, ale musí prebehnúť legislatívny proces. Uhliarik je presvedčený, že Slovensko protest lekárov zvládlo ako máloktorá krajina. Je spokojný s tým, že nedochádzalo k veľkým presunom pacientov či zatváraniu celých oddelení. Podľa Kollára to, že sa nič nestalo, nie je výsledkom krokov krízového štábu vlády, ale výsledkom nasadenia lekárov. Ako zdôraznil, podpisom memoranda potvrdili, že im nešlo o platy, ale o systém. Okrem toho, ako poukázal, bez vlády či generálneho prokurátora krajina fungovať môže, no bez lekárov nie.
Výhrady voči ministrovi Uhliarikovi prezentoval v diskusii aj exminister zdravotníctva a poslanec za Smer-SD Richard Raši, podľa ktorého úplne zlyhal tým, že zanedbal sociálny dialóg a nemal pripravený žiadny plán B. Určité výhrady má aj predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Za optimálnu nepovažuje Uhliarikovu komunikáciu s lekármi a za nie veľmi dobre odkomunikovanú označil aj transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti. Krízový štáb robil podľa neho od septembra veľa vecí, "ale možno sme sa mali viac pripravovať na situáciu, ktorá nastala." Kým Novotný vidí v proteste určité politikum a ako poukázal, už od začiatku diskusie o transformácii bolo cítiť vo vyjadreniach lekárskych odborárov rétoriku Smeru-SD, Raši to odmieta. Za eskaláciou napätia stojí podľa neho dlhodobé odsúvanie lekárskeho stavu do úzadia.
Memorandum, ktoré odborári s vládou v sobotu podpísali, zhodnotil v relácii Peter Pažitný zo Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku. Ako skonštatoval, memorandum obsahuje 30-krát slovo lekár a len dvakrát slovo pacient, ktoré sa objavuje až v článku 9. "Je výrazne v prospech lekárov, je určitým prejavom scenáru, že lekári diktujú," okomentoval. Upozornil, že ak vznikne legislatívny návrh umelým spôsobom centrálne zvyšujúci platy lekárov, môže to mať dopad 100 až 150 miliónov eur ročne. Ako podotkol, nemyslí si, že nemocnice majú v súčasnosti zdroje, aby boli schopné toto navýšenie vykryť a riaditelia budú musieť výrazne zvýšiť efektívnosť.
"Každý sa musí zamyslieť nad tým ako nakupuje techniku, využíva priestory, kombinuje ľudské zdroje s technikou," konkretizoval. Podľa Pažitného Slovensko míňa na zdravotníctvo podobne ako iné krajiny s podobnou ekonomickou výkonnosťou a navýšiť zdroje bude možné iba zvýšením štátneho dlhu, ubratím peňazí z inej kapitoly alebo zvýšením daní a odvodov.
