BRATISLAVA – Euroval sa stal pre slovenských politikov top témou, na ktorej doslova stojí a padá celá vláda. Po tom, čo v utorok šéf parlamentu a SaS Richard Sulík so všetkými svojimi poslancami vyhlásil, že za euroval nezahlasujú, nadobúda otázka predčasných volieb stále reálnejšie kontúry. Koalícia totiž navrhuje spojiť hlasovanie o finančnej pomoci zadlženým krajinám EÚ s vyslovením dôvery vláde.
Sulík však navrhol, aby sa o rozšírení eurovalu rozhodlo v referende, čo sa však nestretlo s pochopením koaličných partnerov. Vyjadrite svoj názor v našom referende, ktoré sme pre vás pripravili na našej stránke, prípadne píšte na tipy@topky.sk, ako by sa malo Slovensko zachovať v tejto otázke.
{{ poll.title }}
{{ poll.title }}
{{ poll.thanks }}
{{ poll.title }}
{{ profiles[profileEvalueated.index].name }}
Zhoda: {{ profileEvalueated.weightPercentage }}%
Čo je euroval?
Európsky stabilizačný mechanizmus je inštitúcia, ktorá má pomôcť stabilizovať Európsku hospodársku a menovú úniu v dôsledku strát a zadlženosti štátnych rozpočtov členských krajín, aby sa zabránilo negatívnym dôsledkom pre spoločnú menu.
Grécka pôžička
Pomoc Grécku pozostávala z bilaterálnych pôžičiek členských štátov eurozóny a Medzinárodného menového fondu (MMF) bez účasti Slovenska. Bývalá vláda Roberta Fica dala tesne pred parlamentnými voľbami 10. mája 2010 generálny súhlas na finančnú pomoc Grécku v hodnote 110 miliárd eur. Všetko sa však zmenilo nástupom vlády Ivety Radičovej. Na uvoľnenie peňazí pre Grécko totiž premiérka nedostala súhlas vlády ani parlamentu. Pôžičku Grécku odmietlo 69 z 84 hlasujúcich poslancov. Proti hlasovali poslanci za SDKÚ, SaS, Most-Híd, pridalo sa aj päť zákonodarcov z SNS.
Euroval 1
Alebo aj Európsky nástroj finančnej stability bol založený v júni 2010 členmi eurozóny na pomoc krajinám s finančnými ťažkosťami. Jeho účelom je najmä - za účasti MMF - vydávať dlhopisy (teda požičiavať si peniaze na kapitálovom trhu), za ktoré ručia členské štáty eurozóny do celkovej výšky 440 miliárd eur, a takto požičané peniaze poskytovať ako pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sú v ťažkostiach. Prešiel viacerými zmenami, podporilo ho aj Slovensko. Na jeho vznik stačila ratifikácia 90 % členských štátov. Koncom roka 2010 bol ratifikovaný všetkými krajinami eurozóny. Prostredníctvom eurovalu 1 bola poskytnutá pomoc Írsku (od 2010) a Portugalsku (od 2011) a pripravuje sa druhá pomoc Grécku.
Euroval 2
Európsky stabilizačný mechanizmus alebo aj trvalý euroval je stály krízový mechanizmus, ktorý má zabezpečiť finančnú stabilitu eurozóny ako celku. Aktivujú ho v nevyhnutných prípadoch od roku 2013. K dispozícii by malo byť 700 miliárd eur, z toho 80 miliárd eur ako priamy vklad členských krajín eurozóny (zaplatený v piatich rovnomerných splátkach) a 620 miliárd eur ako garancia týchto krajín. Členské štáty eurozóny zmluvu o ňom podpísali 11. júla 2011 a ratifikovať by ju mali do konca roku 2012. Navýšený euroval nahradí súčasný euroval 1. Na vznik ESM je potrebná ratifikácia dodatku k Zmluve o fungovaní EÚ (potrebný súhlas všetkých krajín EÚ) ako aj ratifikácia Zmluvy o ESM (potrebný súhlas všetkých krajín eurozóny) . Slovensko by malo o osude eurovalu rozhodnúť do 11. októbra.
