Analytici Inštitútu pre verejné otázky (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Kvalita demokracie na Slovensku dostala za posledný štvrťrok 2010 od analytikov Inštitútu pre verejné otázky (IVO) známku 2,8. Ide opäť o mierne zlepšenie, o 0,3 bodu oproti predchádzajúcemu štvrťroku.
Najvýraznejšie zlepšenie zaznamenala oblasť legislatívy a médií. "Zlepšenie ratingu je pomalé, možno pomalšie, než sa očakávalo," upozornili dnes analytici IVO.
Celoročný priemerný rating kvality demokracie za rok 2010 je 3,2 a znamená mierny posun oproti roku 2009.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je aj po zmene mocenských pomerov v niektorých záležitostiach situácia v SR horšia než pred nástupom bývalej vládnej koalície Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. "A to aj napriek ambíciám novej vládnej zostavy napraviť tieto deformácie."
Prekážky sa objavujú pri odstraňovaní negatívnych následkov problematických legislatívnych úprav. Prípad novelizácie jazykového zákona je podľa IVO príkladom, aký ťažký je návrat k pôvodnému stavu, ktorý existoval.
Mesežnikov pripomenul, že klesol podiel noriem schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní. Za sledované obdobie išlo o novelizáciu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 a zákon o Rozhlase a televízii Slovenska z celkového počtu zákonov a noviel 53.
Inštitút tiež tvrdí, že súčasná vládna koalícia smerovala ku konsenzuálnemu modelu, vyhýbala sa "týraniu". Návrhy a pripomienky opozičných poslancov sa podľa Mesežnikova neodmietali iba preto, že ich predkladala opozícia. "Opozícia nebola v parlamente marginalizovaná."
IVO kritizuje pretrvávanie závažných problémov v oblasti súdnictva. Mesežnikov upozornil na konfliktné vzťahy medzi predsedom Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom a ministerkou spravodlivosti Lucii Žitňanskou.
V oblasti médií sa podľa Miroslava Kollára z Inštitútu pre verejné otázky potvrdili pozitívne tendencie. "Napriek tomu ostáva táto oblasť hodnotená najhoršie." Po výmene garnitúry sa zmenil vzťah politických elít k médiám, vzťahy sa profesionalizovali. "Príprava a predkladanie nových zákonov týkajúcich sa mediálneho prostredia však mala ďaleko od štandardného postupu," upozornil Kollár. Pri odstraňovaní lapsusov mohli podľa neho vzniknúť aj chyby.
Slovenská zahraničná politika urobila podľa analytika Martina Bútoru niekoľko symbolických krokov v oblasti ľudských práv. Spomenul napr. udelenie medzinárodnej ceny Jána Langoša pre dámy v bielom, teda príbuzné uväznených kubánskych aktivistov. Ocenil, že slovenská diplomacia podporila nomináciu čínskeho disidenta na Nobelovu cenu mieru. "Za posledné štyri roky tieto symbolické kroky v slovenskej zahraničnej politike chýbali," upozornil Bútora.
Na rozdiel od obdobia predchádzajúcej vlády pokračovala podľa IVO v oblasti slovensko-maďarských vzťahov tendencia rokovať formou dialógu zbaveného emócií a negatívnych stereotypov.
V rámci celkovej známky 2,8 za posledný štvrťrok 2010 ohodnotili analytici oblasť demokratických inštitúcií a právneho štátu známkou 2,75, legislatíva dostala 2,5, ľudské práva a menšinové práva 2,75 a nezávislé médiá získali trojku.
Celoročný priemerný rating kvality demokracie za rok 2010 je 3,2 a znamená mierny posun oproti roku 2009.
Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je aj po zmene mocenských pomerov v niektorých záležitostiach situácia v SR horšia než pred nástupom bývalej vládnej koalície Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS. "A to aj napriek ambíciám novej vládnej zostavy napraviť tieto deformácie."
Prekážky sa objavujú pri odstraňovaní negatívnych následkov problematických legislatívnych úprav. Prípad novelizácie jazykového zákona je podľa IVO príkladom, aký ťažký je návrat k pôvodnému stavu, ktorý existoval.
Mesežnikov pripomenul, že klesol podiel noriem schvaľovaných v skrátenom legislatívnom konaní. Za sledované obdobie išlo o novelizáciu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010 a zákon o Rozhlase a televízii Slovenska z celkového počtu zákonov a noviel 53.
Inštitút tiež tvrdí, že súčasná vládna koalícia smerovala ku konsenzuálnemu modelu, vyhýbala sa "týraniu". Návrhy a pripomienky opozičných poslancov sa podľa Mesežnikova neodmietali iba preto, že ich predkladala opozícia. "Opozícia nebola v parlamente marginalizovaná."
IVO kritizuje pretrvávanie závažných problémov v oblasti súdnictva. Mesežnikov upozornil na konfliktné vzťahy medzi predsedom Najvyššieho súdu SR Štefanom Harabinom a ministerkou spravodlivosti Lucii Žitňanskou.
V oblasti médií sa podľa Miroslava Kollára z Inštitútu pre verejné otázky potvrdili pozitívne tendencie. "Napriek tomu ostáva táto oblasť hodnotená najhoršie." Po výmene garnitúry sa zmenil vzťah politických elít k médiám, vzťahy sa profesionalizovali. "Príprava a predkladanie nových zákonov týkajúcich sa mediálneho prostredia však mala ďaleko od štandardného postupu," upozornil Kollár. Pri odstraňovaní lapsusov mohli podľa neho vzniknúť aj chyby.
Slovenská zahraničná politika urobila podľa analytika Martina Bútoru niekoľko symbolických krokov v oblasti ľudských práv. Spomenul napr. udelenie medzinárodnej ceny Jána Langoša pre dámy v bielom, teda príbuzné uväznených kubánskych aktivistov. Ocenil, že slovenská diplomacia podporila nomináciu čínskeho disidenta na Nobelovu cenu mieru. "Za posledné štyri roky tieto symbolické kroky v slovenskej zahraničnej politike chýbali," upozornil Bútora.
Na rozdiel od obdobia predchádzajúcej vlády pokračovala podľa IVO v oblasti slovensko-maďarských vzťahov tendencia rokovať formou dialógu zbaveného emócií a negatívnych stereotypov.
V rámci celkovej známky 2,8 za posledný štvrťrok 2010 ohodnotili analytici oblasť demokratických inštitúcií a právneho štátu známkou 2,75, legislatíva dostala 2,5, ľudské práva a menšinové práva 2,75 a nezávislé médiá získali trojku.
