Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Zmene nemocníc na akciové spoločnosti bude predchádzať šetrenie na energiách, službách či platoch, ktoré vraj prinesie ročnú úsporu 50 miliónov eur. Tvrdí to minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH), ktorý dnes novinárom predstavil projekt transformácie nemocníc.
Nevylúčil však, že zdravotníckym zariadenim bude pri oddlžovaní musieť pomôcť aj štát. Dlh tuctu štátnych nemocníc sa k prvému polroku vyšplhal na takmer 149 miliónov eur.
"Nestačí len premena nemocníc na akciové spoločnosti, musíme začať upratovať a šetriť," vyhlásil Uhliarik. Navrhované opatrenia by podľa neho mali priniesť ročnú úsporu vo výške sedem až osem percent z celkových nákladov nemocníc, čo je zhruba 50 miliónov eur. Kde získa zvyšných sto miliónov eur jednoznačne nepovedal, o finančnej injekcii na oddlženie nemocníc chce však rokovať s ministerstvom financií a koalíciou.
"Cieľom je znížiť ten dlh na čo maximálnu možnú úroveň, a potom sedieť s ministerstvom financií, vládou, koalíciou a predložiť im návrh na oddlženie," naznačil ďalší postup. Poznamenal, že na konci upratovania a šetrenia by mala byť premena nemocníc na akciové spoločnosti. Odmietol, že pôjde o ich skrytú privatizáciu. S transformáciou by sa podľa neho mohlo začať v priebehu budúceho roka.
K prvým úsporným krokom patrí zníženie platov riaditeľov nemocníc zhruba o štvrtinu oproti ich odvolaným predchodcom. Uhliarik nevylúčil ani prepúšťanie administratívnych a technicko-hospodárskych pracovníkov. "Nechceme šetriť ani na lekároch, ani na sestrách, ani na zdravotníckej starostlivosti," ubezpečil.
Pri nákupoch liekov vraj bude možné získať ročne desať miliónov eur aj vďaka takzvanej degresívnej marži, ktorá vstúpila do platnosti od októbra. Ďalšie úspory podľa neho prinesú elektronické aukcie či centrálny nákup špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Upozornil, že v súčasnosti sa rozdiely medzi nemocnicami pri niektorých nákupoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu pohybujú až na úrovni sto percent. Dlh pomôžu údajne skresať aj úspory na energiách či predaj prebytočného majetku nemocníc.
Zmena štátnych nemocníc na akciové spoločnosti by podľa jej prívržencov mala zaručiť, že nemocnice nebudú hospodáriť so stratou. Oponenti zas namietajú, že transformácia nemocníc môže znamenať zánik viacerých z nich, keďže náklady prevyšujú príjmy. K najohrozenejším v minulosti patrili najväčšie slovenské zdravotnícke zariadenia so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach.
Nemocnice napriek postupnému nárastu príjmov a dvom vlnám oddlženia v dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach čelili vlani dlhu vo výške viac než 193 miliónov eur. Niekdajšia vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) nasmerovala na oddlženie zdravotníctva v prepočte konverzným kurzom približne 660 miliónov eur, nasledujúci kabinet Roberta Fica (Smer-SD) poskytol nemocniciam pôžičku na úhradu starších dlhov vo výške 140 miliónov eur.
"Nestačí len premena nemocníc na akciové spoločnosti, musíme začať upratovať a šetriť," vyhlásil Uhliarik. Navrhované opatrenia by podľa neho mali priniesť ročnú úsporu vo výške sedem až osem percent z celkových nákladov nemocníc, čo je zhruba 50 miliónov eur. Kde získa zvyšných sto miliónov eur jednoznačne nepovedal, o finančnej injekcii na oddlženie nemocníc chce však rokovať s ministerstvom financií a koalíciou.
"Cieľom je znížiť ten dlh na čo maximálnu možnú úroveň, a potom sedieť s ministerstvom financií, vládou, koalíciou a predložiť im návrh na oddlženie," naznačil ďalší postup. Poznamenal, že na konci upratovania a šetrenia by mala byť premena nemocníc na akciové spoločnosti. Odmietol, že pôjde o ich skrytú privatizáciu. S transformáciou by sa podľa neho mohlo začať v priebehu budúceho roka.
K prvým úsporným krokom patrí zníženie platov riaditeľov nemocníc zhruba o štvrtinu oproti ich odvolaným predchodcom. Uhliarik nevylúčil ani prepúšťanie administratívnych a technicko-hospodárskych pracovníkov. "Nechceme šetriť ani na lekároch, ani na sestrách, ani na zdravotníckej starostlivosti," ubezpečil.
Pri nákupoch liekov vraj bude možné získať ročne desať miliónov eur aj vďaka takzvanej degresívnej marži, ktorá vstúpila do platnosti od októbra. Ďalšie úspory podľa neho prinesú elektronické aukcie či centrálny nákup špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Upozornil, že v súčasnosti sa rozdiely medzi nemocnicami pri niektorých nákupoch špeciálneho zdravotníckeho materiálu pohybujú až na úrovni sto percent. Dlh pomôžu údajne skresať aj úspory na energiách či predaj prebytočného majetku nemocníc.
Zmena štátnych nemocníc na akciové spoločnosti by podľa jej prívržencov mala zaručiť, že nemocnice nebudú hospodáriť so stratou. Oponenti zas namietajú, že transformácia nemocníc môže znamenať zánik viacerých z nich, keďže náklady prevyšujú príjmy. K najohrozenejším v minulosti patrili najväčšie slovenské zdravotnícke zariadenia so sídlom v Bratislave, Banskej Bystrici či Košiciach.
Nemocnice napriek postupnému nárastu príjmov a dvom vlnám oddlženia v dvoch predchádzajúcich volebných obdobiach čelili vlani dlhu vo výške viac než 193 miliónov eur. Niekdajšia vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS) nasmerovala na oddlženie zdravotníctva v prepočte konverzným kurzom približne 660 miliónov eur, nasledujúci kabinet Roberta Fica (Smer-SD) poskytol nemocniciam pôžičku na úhradu starších dlhov vo výške 140 miliónov eur.
