BRATISLAVA - Zastaviť zadlžovanie nemocníc a znížiť náklady na lieky by chcel počas svojho pôsobenia dosiahnuť minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Povedal to na dnešnej tlačovej konferencii. Od zmeny predpisovania liekov očakáva úsporu desať až 15 percent z ročných nákladov na ne, čo by mohlo byť asi 100 až 150 miliónov eur.
Ďalšie zadlžovanie zdravotníckych zariadení by podľa ministra mala zastaviť ich zmena na akciové spoločnosti. Nespresnil však, ako sa plánuje vyrovnať s existujúcimi dlžobami nemocníc.
V slovenskom zdravotníctve vlani rozdelili zdravotné poisťovne z verejných zdrojov približne 3,46 miliardy eur. Zhruba 60 percent z týchto peňazí odčerpali náklady na lieky a prácu nemocníc.
Úspory v nákladoch na liečivá očakáva Uhliarik od zmeny ich predpisovania. Lekári by už nemali na recepty písať konkrétne názvy liekov, ale účinnú látku, ktorú obsahujú. Pacient by si potom mal po porade s lekárnikom vybrať liek sám. Za časť liekov pri tom v súčasnosti ľudia doplácajú, iné sú plne hradené z verejných peňazí.
Prezident Asociácie dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok Igor Novák nevedel odhadnúť, či sú Uhliarikove očakávania úspor vo výdavkoch na liečivá reálne. "Musíme najprv vidieť konkrétnejšie návrhy zamýšľaných zmien," povedal. Úprava však podľa neho zrejme skôr pomôže pacientom než zdravotným poisťovniam. Ľudia by vo väčšej miere mohli uprednostňovať lieky bez doplatkov. Minister navyše plánuje dôchodcov a zdravotne postihnutých chrániť pred vysokými platbami za farmaceutické výrobky určením stropu výdavkov. Na spustenie limitu bude podľa neho potrebných z verejných peňazí asi päť miliónov eur.
Náklady na lieky sa snažila znižovať aj predchádzajúca vláda. Presadila nižšiu sadzbu dane z pridanej hodnoty na liečivá, nižšie marže pre dodávateľov či lekárnikov za drahšie lieky a takzvané referencovanie ich cien. Konečnú cenu určuje priemer šiestich najnižších cien v štátoch EÚ.
Zadlžovanie nemocníc by chcel minister zastaviť ich transformáciou na akciové spoločnosti, čo by im znemožnilo dlhodobo hospodáriť so stratou. Presnejšie termíny zatiaľ neuviedol. "Niektoré nemocnice sú pripravenejšie, niektoré sú možno viac zadĺžené," poznamenal. Celkový dlh nemocníc dosahoval ku koncu vlaňajška 193 miliónov eur. Z nich približne 115 miliónov eur pripadalo na zariadenia v správe ministerstva zdravotníctva.
Zmenu nemocníc na akciové spoločnosti však nepovažuje za vhodnú prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula. V minulosti kritici takejto úpravy tvrdili, že samotný vznik akciovej spoločnosti zdravotnícke zariadenia neochráni pred tvorbou dlhov, problémom sú vraj ich nedostatočné príjmy.
Na Slovensku pôsobí viac než šesť desiatok nemocníc a ďalšie desiatky liečební a špecializovaných pracovísk. Odborníci dlhodobo tvrdia, že krajina nepotrebuje súčasný počet zdravotníckych zariadení. Časť z nich by údajne mohla zaniknúť, čím by sa uvoľnili peniaze pre ostatné. Minister dnes naznačil, že najmä zdravotnícke zariadenia v mestách, ktoré oddeľuje kratšia vzdialenosť, by sa mali niektorých existujúcich oddelení vzdať a zamerať sa na užší balík poskytovaných služieb. Do približne 25 kilometrov sú od seba vzdialené napríklad mestá Levoča a Spišská Nová Ves, či Partizánske a Topoľčany, pričom v každom je nemocnica.
