Mikuláš Dzurinda a János Martonyi (Zdroj: SITA)
BUDAPEŠŤ - Slovensko a Maďarsko sa odteraz budú vopred navzájom informovať o opatreniach, ktoré sa týkajú sporných bodov vzájomných vzťahov. Tento prístup by mal prispieť k riešeniu predpokladaných konfliktov už v ich zárodku.
V Budapešti sa v pondelok na "systéme včasného varovania" zhodli ministri zahraničných vecí oboch krajín Mikuláš Dzurinda a János Martonyi. Podľa agentúry APA je to signál uvoľnenia v dlhodobo napätých vzťahoch medzi Slovenskom a Maďarskom.
Zmyslom systému včasného varovania by malo byť udržanie otvoreného a úprimného dialógu medzi oboma krajinami, povedal na spoločnej tlačovej konferencii Martonyi. Podľa Dzurindu si Slovensko nepraje nič iného ako dobré a stabilné vzťahy s Maďarskom. Šéf slovenskej diplomacie už pred cestou do Maďarska uviedol, že chce "stavať nové mosty" medzi Bratislavou a Budapešťou.
Za vlády Roberta Fica, na ktorej sa podieľala aj nacionalistická SNS, sa vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou vyostrili. Maďarsko obviňovalo svojho suseda z utláčania maďarskej menšiny. Kritizovalo najmä sporný jazykový zákon, ktorý pokutuje užívanie inej reči než slovenčiny pri jednaní s úradmi.
Jedným z vrcholov konfliktu bol vlaňajší august, kedy Slovensko zakázalo vtedajšiemu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstúpiť na svoje územie. Sólyom sa chcel 21. augusta zúčastniť na odhalení sochy uhorského kráľa Štefana v Komárne, Bratislava mu však vstup do mesta so silnou maďarskou menšinou odoprela s tým, že dátum akcie nie je vhodný, pretože pripadalo na výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Konflikt sa ďalej vyhrotil tento rok v apríli po nástupe novej maďarskej vlády. Tá čoskoro po začatí činnosti schválila zákon, ktorý umožňuje udeliť maďarské občianstvo príslušníkom maďarskej menšiny, ktorí sú občanmi iného štátu. Bratislava opatrenia kritizovala. Novelu zákona o dvojitom občianstve by podľa slovenského denníka Sme mohli prerokovať takzvané zmiešané komisie. Obnovenie ich činnosti by podľa denníka mohlo tiež pomôcť vzájomným vzťahom medzi krajinami. Martonyi ale upozornil, že ohľadne zákona o dvojitom občianstve sa ešte nepodarilo nájsť medzi Budapešťou a Bratislavou zhodu.
Martonyi si s Dzurindom tiež vymenili protokoly, na základe ktorých si Maďarsko a Slovensko budú pomáhať s vízovými službami v tretích krajinách. Dohodli sa, že tri maďarské diplomatické misie budú v budúcnosti vydávať víza miesto Slovenska. Oprávnenie vydávať schengenské víza miestnym občanom v mene Slovenska bude mať maďarské veľvyslanectvo v Rijáde, Kišiňove a v Tirane. Kedy dohoda vstúpi do platnosti, spresnia neskôr.
Dzurinda sa v Budapešti stretol aj s prezidentom Pálom Schmittom, premiérom Viktorom Orbánom a prijal ho aj predseda parlamentu László Kövér.
Zmyslom systému včasného varovania by malo byť udržanie otvoreného a úprimného dialógu medzi oboma krajinami, povedal na spoločnej tlačovej konferencii Martonyi. Podľa Dzurindu si Slovensko nepraje nič iného ako dobré a stabilné vzťahy s Maďarskom. Šéf slovenskej diplomacie už pred cestou do Maďarska uviedol, že chce "stavať nové mosty" medzi Bratislavou a Budapešťou.
Za vlády Roberta Fica, na ktorej sa podieľala aj nacionalistická SNS, sa vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou vyostrili. Maďarsko obviňovalo svojho suseda z utláčania maďarskej menšiny. Kritizovalo najmä sporný jazykový zákon, ktorý pokutuje užívanie inej reči než slovenčiny pri jednaní s úradmi.
Jedným z vrcholov konfliktu bol vlaňajší august, kedy Slovensko zakázalo vtedajšiemu maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstúpiť na svoje územie. Sólyom sa chcel 21. augusta zúčastniť na odhalení sochy uhorského kráľa Štefana v Komárne, Bratislava mu však vstup do mesta so silnou maďarskou menšinou odoprela s tým, že dátum akcie nie je vhodný, pretože pripadalo na výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
Konflikt sa ďalej vyhrotil tento rok v apríli po nástupe novej maďarskej vlády. Tá čoskoro po začatí činnosti schválila zákon, ktorý umožňuje udeliť maďarské občianstvo príslušníkom maďarskej menšiny, ktorí sú občanmi iného štátu. Bratislava opatrenia kritizovala. Novelu zákona o dvojitom občianstve by podľa slovenského denníka Sme mohli prerokovať takzvané zmiešané komisie. Obnovenie ich činnosti by podľa denníka mohlo tiež pomôcť vzájomným vzťahom medzi krajinami. Martonyi ale upozornil, že ohľadne zákona o dvojitom občianstve sa ešte nepodarilo nájsť medzi Budapešťou a Bratislavou zhodu.
Martonyi si s Dzurindom tiež vymenili protokoly, na základe ktorých si Maďarsko a Slovensko budú pomáhať s vízovými službami v tretích krajinách. Dohodli sa, že tri maďarské diplomatické misie budú v budúcnosti vydávať víza miesto Slovenska. Oprávnenie vydávať schengenské víza miestnym občanom v mene Slovenska bude mať maďarské veľvyslanectvo v Rijáde, Kišiňove a v Tirane. Kedy dohoda vstúpi do platnosti, spresnia neskôr.
Dzurinda sa v Budapešti stretol aj s prezidentom Pálom Schmittom, premiérom Viktorom Orbánom a prijal ho aj predseda parlamentu László Kövér.
