BRATISLAVA - Odškodniť slovenské obete okupácie Československa z obdobia od 20. augusta 1968 do 27. júna 1991 navrhuje poslanec Smeru-Sociálnej demokracie Robert Kaliňák.
Pre agentúru SITA uviedol, že táto skupina osôb ešte nebola na Slovensku odškodnená priamym cieleným spôsobom. Potom, čo k ich odškodneniu pristúpila Česká republika, si Kaliňák myslí, že by bolo spravodlivé pristúpiť k tejto otázke rovnako aj na Slovensku. Návrh by mali poslanci prerokovávať v prvom čítaní na septembrovej schôdzi. Kaliňák verí, že ho poslanci podporia a každá strana sa k nemu postaví zodpovedne.
Kaliňák navrhuje odškodniť príbuzných tých, ktorí boli okupačnými vojskami usmrtení. Ďalej navrhuje odškodnenie zranených a znásilnených. Výšku odškodnenia v prípade úmrtia navrhuje Kaliňák na milión korún. V prípade zranenia a znásilnenia s trvalými následkami navrhuje polmiliónové odškodné. V ostatných prípadoch navrhuje 100 000 odškodné. Nárok na odškodnenie sa podľa návrhu bude dokazovať lekárskou správou, úmrtným listom, svedeckou výpoveďou najmenej dvoch svedkov alebo iným spôsobom.
Kaliňák nepredpokladá, že sa zákon minie účinku, lebo by ľudia nevedeli dokázať, že boli obeťou okupácie. V sporných prípadoch sa budú môcť ľudia obrátiť súd, dodal. V prípade schválenia normy sa žiadosti budú podávať na ministerstve spravodlivosti do 31. decembra 2006. Kaliňák odhaduje, že odškodnenie podľa tohto zákona by si vyžiadalo okolo 75 miliónov korún. Presné náklady sa nedajú vyčísliť, lebo historických údajov o tomto období je málo. Presné počty obetí je možné definovať iba v roku 1968.
V dôvodovej správe k zákonu Kaliňák cituje stanovisko Vojenského historického ústavu MO SR. Počas prvých 11 dní invázie okupačných vojsk zomrelo na Slovensku 26 osôb a 181 ich bolo zranených. Na uliciach miest a mestečiek zomierali predovšetkým mladí ľudia. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa počet obetí ešte zvýšil, pretože okupačné vojská pri potýčkach s miestnym obyvateľstvom použili strelné zbrane. Z ďalších správ je zrejmé, že prípady zabitia, znásilnenia alebo zranenia sa v masívnom počte vyskytovali až do konca roka 1968. Od roku 1969 do roku 1991 sa počty znižujú, ale rozhodne nie na nulu. Prípady znásilňovania, zranení alebo i zabitia sú zdokumentované až do odchodu Sovietskej armády z Československa v roku 1991, uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu.
