BRATISLAVA - Slovensko zažilo tento rok zrejme najdaždivejší máj od začiatku meteorologických meraní v roku 1871. Úhrn zrážok pravdepodobne výrazne presiahne doterajší rekord z roku 1939, keď napršalo v priemere na každý meter územia 165 litrov vody.
Výdatné dažde spôsobili na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách rozsiahle záplavy. Po krátkom upokojení v závere mája sa najmä počas predchádzajúcej noci a dnešného dňa vyliali toky v mnohých slovenských regiónoch a záchranári evakuovali stovky ľudí.
"Minimálne možno hovoriť o mimoriadnej, ale na mieste je aj označenie extrémna situácia," zhrnul Faško. Napríklad v Rimavskej Sobote podľa neho napršalo 250 milimetrov zrážok, zatiaľ čo bežný priemer je na úrovni 60 milimetrov. Doterajší rekord bol v Rimavskej Sobote nameraný v roku 1939, a to 162 milimetrov. Ešte výraznejší posun nastal napríklad v obci Somotor neďaleko Kráľovského Chlmca na juhovýchode. V roku 1940 tam napršalo v máji 129 milimetrov, tento rok 226 milimetrov.
Celoslovenský priemer pravdepodobne prekročí hranicu 200 milimetrov, poznamenal Faško. V októbri 1974 spadlo na každý meter územia Slovenska 198 litrov vody. Keďže dažde pokračujú aj v úvode júna, v Rimavskej Sobote už chýba len 61 milimetrov do naplnenia normálneho stavu zrážok za celý rok, dodal klimatológ.
Daždivé počasie pritom zasiahlo krajinu v posledných mesiacoch opakovane. Toky sa rozvodnili v období vlaňajších Vianoc, následne po Novom roku a dažde zdvihli hladiny riek a potokov aj v polovici apríla. Príčinou sú tlakové níže, ktoré vznikali nad Stredomorím a dostávali sa nad slovenské územie, povedal Faško. Výdatné dažde mohlo spôsobiť podľa neho globálne otepľovanie. V ovzduší je totiž vyššie množstvo vodných pár, než v minulosti, dodal.
Ľudí by pred povodňami, ktoré z výdatných dažďov vznikli, podľa Faška zrejme neochránili ani rozsiahlejšie protipovodňové opatrenia. "Toto množstvo zrážok, ktoré teraz spadlo, by tú povodňovú situáciu navodilo tak, alebo tak," povedal.
