12 °C
ŠTRASBURG - Europoslanci v utorok zhodnotili najnovší vývoj v Sýrii, jeho geopolitické dôsledky a humanitárnu situáciu v regióne. Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa v názoroch na situáciu a možnú väčšiu angažovanosť EÚ v krajine výrazne líšia.
Lucia Yar (Obnovme Európu/PS) presadzuje väčšiu pomoc pre Sýriu a nadviazanie diplomatických vzťahov s novým vedením krajiny, avšak za určitých podmienok. "Ak sa situácia stabilizuje a nedôjde k ďalšiemu potláčaniu práv a násiliu, je dôležité, aby EÚ nadviazala diplomatické styky s novým vedením," uviedla s tým, že Únia by podľa nej mohla uvažovať o stiahnutí sankcií a odstránení povstaleckého hnutia Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) zo zoznamu teroristických organizácií, no len za prísne stanovených podmienok.
archívne video
Podľa jej slov sa 27-členný blok ako globálny hráč nemôže ostať prizerať vývoju, počas ktorého si noví predstavitelia Sýrie vytvárajú partnerstvá s inými globálnymi hráčmi. EÚ môže ponúknuť viacero druhov pomoci vrátane podpory budovania infraštruktúry, pomoci pri hľadaní spravodlivosti pre obete a trpiacich, až po pomoc s organizovaním slobodných volieb, spresnila. Yar a Miriam Lexmann (Európska ľudová strana/KDH) sa zhodujú, že pádom Asadovho režimu utrpelo strategickú porážku aj Rusko a Irán. Podľa Lexmann môže byť pád Asadovej diktatúry pozitívny, ak nový režim nebude predstavovať hrozbu iného tlaku, najmä pre etnické a náboženské menšiny, ale aj postavenie žien a celkovo budúcnosť krajiny.
Kriticky však vníma úlohu EÚ
"Je pozoruhodné, že zmeny v Sýrii nikto nepredvídal, čo ukazuje nielen na náš obmedzený vplyv na globálnej scéne, ale aj na našu neschopnosť formovať udalosti vo svete. Ak chce byť EÚ serióznym geopolitickým aktérom, musí byť aktívna pri presadzovaní mieru a bezpečnosti vo svete," zdôraznila. Ľuboš Blaha (nezaradený/Smer-SD) nepovažuje za správne, že niektorí "západní politici sa tešia z pádu Bašára Asada v Sýrii, keď vieme, že... po ňom uchopila moc partia islamských teroristov, ktorá kedysi začínala ako odnož al-Káidy a jej líder pôsobil aj v Islamskom štáte (IS)". Slovenský europoslanec odmieta angažovanosť EÚ v Sýrii. Upozorňuje, že Európe hrozí ďalšia migračná vlna zo Sýrie a bezpečnostné riziká "spojené s islamským terorizmom".
EÚ si v prvom rade musí chrániť hranice
"EÚ si v prvom rade musí chrániť hranice a prestať s pokryteckou politikou... Začnime konečne myslieť na vlastné záujmy a nie donekonečna riešiť ľudskoprávne ideológie a úroveň demokracie po celom svete," skonštatoval pre TASR Blaha. Pred migračnými tokmi varuje aj Lexmann, ktorá vyzýva slovenskú vládu, aby sa na pôde EÚ zasadzovala za vytvorenie migračných centier v tretích krajinách po vzore dohody medzi Talianskom a Albánskom. "Západné nadšenie" zo zvrhnutia Asada povstalcami nemá ani Milan Uhrík (Európa suverénnych národov/Republika). "Nemyslím si, že Sýria či Blízky východ bude s džihádistami na čele stabilnejší región," uviedol a tiež pripomenul ich minulé väzby s al-Káidou a IS.
Podľa jeho slov sa občianska vojna v krajine skončila a je "najvyšší čas poslať domov do Sýrie tie státisíce imigrantov, ktorí nechali ženy a deti vo vojne a utiekli do Európy," vyhlásil Uhrík. Podľa neho by mala EÚ členským štátom pomôcť s návratom imigrantov do Sýrie, kde po protestoch v roku 2011 vypukla občianska vojna, ktorá napokon trvala viac ako 13 rokov. Europarlament bude v súvislosti so situáciou v Sýrii hlasovať o uznesení na nasledujúcom januárovom plenárnom zasadnutí.
