BRATISLAVA - Slovenskí a českí experti začali konzultovať detaily, ktoré súvisia so sprísnením slovenského zákona o občianstve. Dnes to potvrdili hovorcovia diplomacií oboch štátov.
Národná rada prijala zmeny v zákone o občianstve po tom, ako maďarský parlament zjednodušil podmienky pri udeľovaní občianstva. Po získaní občianstva iného štátu, s výnimkou narodenia či manželstva, prídu Slováci o slovenského občianstvo. Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák síce po prijatí normy vyhlásil, že zmeny sa vzťahov s Českom nedotknú. Neskôr však jeho vyhlásenie ministerstvo korigovalo; Lajčák vraj mal na mysli tých, ktorí už české občianstvo získali.
Česká legislatíva pritom umožňuje niektorým Slovákom obdržať občianstvo jednoduchšou procedúrou, než musia podstúpiť iní cudzinci. Ide napríklad o osoby, ktoré sa narodili rodičom v zmiešanom česko-slovenskom manželstve a ku dňu zániku niekdajšej federácie, teda koncom roka 1992, neboli plnoletí a boli občanmi Česko-Slovenska. Prísnejším slovenským zákonom o občianstve sa Slováci po podpise normy prezidentom budú riadiť od 17. júla.
"Môžeme potvrdiť, že rokovanie expertov prebehlo," uviedol bez ďalších podrobností hovorca českého ministerstva zahraničných vecí Filip Kanda. Bližšie informácie neuviedol ani hovorca slovenskej diplomacie Peter Stano.
O možnostiach získania českého občianstva sa začali občania zaujímať aj na ambasádach. České veľvyslanectvo v Bratislave zaznamenalo od schválenia normy viacero telefonických a emailových otázok. Český veľvyslanec na Slovensku Jakub Karfík potvrdil, že dva dni po schválení normy nebola podaná žiadna žiadosť o české občianstvo Slovákmi.
Téma občianstva vyostrila najmä tradične komplikované vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou. Norma, ktorú prijal maďarský parlament bez konzultácii Slovenskom, umožní od januára budúceho roka udeliť občianstvo záujemcovi, ktorý má maďarských predkov a hovorí po maďarsky, a to aj bez podmienky trvalého pobytu v krajine. Na Slovensku žije asi polmiliónová maďarská menšina.
