BRATISLAVA - Zákon o štátnom občianstve, ktorý predpokladá stratu slovenského občianstva po získaní občianstva iného štátu, sa nedotkne Česka. Novinárom to povedal minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD).
"Pokiaľ ide o Českú republiku, tam naše vzťahy sú postavené na tom, že sme dva následnícke štáty Československa, a preto tá kvalita je iná a neprídu ľudia, ktorí si požiadajú o jedno občianstvo, neprídu o občianstvo druhej krajiny," vyhlásil Lajčák. Nespresnil však, na základe ktorého dokumentu bude platiť v prípade Česka výnimka.
Parlamentom prijatá novela zákona určuje len dve všeobecné výnimky - získanie občianstva iného štátu narodením alebo vstupom do manželstva; v takom prípade Slováci o slovenské občianstvo neprídu.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) dodal, že o krokoch slovenskej strany informoval českého premiéra Jana Fischera počas jeho utorkovej návštevy Bratislavy. "Ak by vznikol akýkoľvek individuálny problém, ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky je pripravené postupovať tak, aby to nebolo na ujmu nikoho," tvrdil.
Český zákon o nadobúdaní a strate občianstva napríklad umožňuje osobám, ktoré sa narodili rodičom v zmiešanom česko-slovenskom manželstve a ku dňu zániku niekdajšej federácie, teda koncom roka 1992, neboli plnoletí a boli občanmi Česko-Slovenska, aby takzvaným prehlásením napríklad na českej ambasáde požiadali o občianstvo ČR. Voľnejšie podmienky na získanie občianstva západného suseda platia aj pre občanov, ktorí mali niekdajšie československé občianstvo a trvalý pobyt v Česku, ako aj pre ich deti.
Z dostupných údajov vyplýva, že v roku 2008 bolo české občianstvo na základe inštitútu prehlásenia udelené viac ako 400 Slovákom.
Národná rada sprísnila zákon o občianstve v reakcii na postup maďarského parlamentu, ktorý zjednodušil podmienky pri udeľovaní občianstva. Maďarskú normu by od budúceho roka mohli využiť napríklad príslušníci zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny na Slovensku.
