Stavba diaľnice (Zdroj: SITA)
POVAŽSKÁ BYSTRICA - V Považskej Bystrici v piatok spustili výstavbu druhej etapy prvého úseku diaľnice D1 cez Považskú Bystricu. Skladá sa z troch stavieb, výstavby diaľničného privádzača pri Sverepci pred mestom, výstavby Strediska správy a údržby diaľnic a priamo pod mestskou estakádou vznikne kruhový objazd s priemerom 80 metrov. Náklady dosiahnu 18,2 mil. eur. Všetky tri stavby by mali byť ukončené o dva roky.
Národná diaľničná spoločnosť pôvodne plánovala tieto stavby budovať súčasne s diaľnicou ponad mesto. Podľa generálneho riaditeľa Igora Chomu mala Európska komisia výhrady na nedoriešené dopady na životné prostredie, preto sa rozhodli stavbu rozdeliť, aby sa neoddialil termín dostavby samotnej diaľnice. Tú otvoria koncom mája a Slovensko tak bude mať súvislú diaľnicu od Bratislavy po Žilinu.
Diaľnica cez Považskú Bystricu je rozdelená na dva úseky, zmluvná cena výstavby oboch úsekov od Sverepca po Vrtižer predstavovala 272,85 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Európska únia schválila začiatkom minulého roka na financovanie projektu z Kohézneho fondu sumu 263,47 mil. eur.
Najnáročnejšia časť diaľnice je skoro kilometer dlhá estakáda ponad obytnú časť Považskej Bystrice. Prvé štúdie diaľničného úseku cez Považskú Bystricu vznikli ešte v 60. rokoch minulého storočia. Niektorí občania žiadali, aby úsek išiel cez tunel mimo mesto. Protest voči schválenému variantu podali až na Najvyšší súd SR, ale ten ich žalobu zamietol.
Diaľnica cez Považskú Bystricu je rozdelená na dva úseky, zmluvná cena výstavby oboch úsekov od Sverepca po Vrtižer predstavovala 272,85 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty. Európska únia schválila začiatkom minulého roka na financovanie projektu z Kohézneho fondu sumu 263,47 mil. eur.
Najnáročnejšia časť diaľnice je skoro kilometer dlhá estakáda ponad obytnú časť Považskej Bystrice. Prvé štúdie diaľničného úseku cez Považskú Bystricu vznikli ešte v 60. rokoch minulého storočia. Niektorí občania žiadali, aby úsek išiel cez tunel mimo mesto. Protest voči schválenému variantu podali až na Najvyšší súd SR, ale ten ich žalobu zamietol.
