Ilustračné foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Problémy s dochádzkou, zlé podmienky na domácu prípravu, slabá motivácia na vyučovaní či nezáujem rodičov stoja za zlými výsledkami školákov z chudobnejších a sociálne slabších rodín. Vyplynulo to zo správy školských inšpektorov za minulý školský rok, ktorú dnes prerokovala vláda.
Odborníci pritom už skôr upozornili, že priepasť medzi vzdelaním detí z dobre situovaných rodín a ich chudobnejšími rovesníkmi sa prehlbuje. Potvrdili to aj medzinárodné a domáce testovania.
Slovenské školy navštevuje niekoľko desiatok tisíc detí z takzvaného sociálne znevýhodneného prostredia. Najviac ich je v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou - v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Práve deviataci z banskobystrického regiónu s najvyššou mierou nezamestnanosti pritom dosiahli napríklad najhoršie výsledky v poslednom celoštátnom testovaní zo slovenčiny a matematiky.
Najčastejšou príčinou slabých výsledkov žiakov základných a stredných škôl bol podľa školskej inšpekcie nezáujem rodičov i detí o ich školské povinnosti a s tým spojená nedostatočná príprava na vyučovanie. Inšpektori tiež upozornili, že viaceré deti mali problémy so sústredením sa na vyučovaní pre údajné vývinové poruchy učenia a správania sa.
Inšpekcia však zistila aj nedostatky na strane základných škôl; riaditeľom vraj chýbali informácie o zaradení žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do vyučovacieho procesu. Vzdelávanie takých detí si totiž nezriedka vyžaduje individuálny študijný plán.
U mnohých detí z chudobnejších či sociálne slabších rodín zaznamenali školskí inšpektori problémy aj so školskou dochádzkou. U škôlkarov bola príčinou najmä nezamestnanosť a zlá finančná situácia rodičov, časté sťahovanie sa rodiny či nezáujem rodičov najmä z rómskej komunity o vzdelávanie detí. Žiaci základných a stredných škôl zas vymeškali vyučovanie pre často sa opakujúce vyšetrenia u lekárov, neopodstatnené zameškávanie s vedomím rodičov či záškoláctvo.
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia majú nárok na príspevok na stravu, školské potreby alebo motivačný príspevok. O podporu môžu požiadať školáci z rodín, ktorých priemerný mesačný príjem za posledných šesť mesiacov nepresiahol výšku životného minima.
Slovenské školy navštevuje niekoľko desiatok tisíc detí z takzvaného sociálne znevýhodneného prostredia. Najviac ich je v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou - v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji. Práve deviataci z banskobystrického regiónu s najvyššou mierou nezamestnanosti pritom dosiahli napríklad najhoršie výsledky v poslednom celoštátnom testovaní zo slovenčiny a matematiky.
Najčastejšou príčinou slabých výsledkov žiakov základných a stredných škôl bol podľa školskej inšpekcie nezáujem rodičov i detí o ich školské povinnosti a s tým spojená nedostatočná príprava na vyučovanie. Inšpektori tiež upozornili, že viaceré deti mali problémy so sústredením sa na vyučovaní pre údajné vývinové poruchy učenia a správania sa.
Inšpekcia však zistila aj nedostatky na strane základných škôl; riaditeľom vraj chýbali informácie o zaradení žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do vyučovacieho procesu. Vzdelávanie takých detí si totiž nezriedka vyžaduje individuálny študijný plán.
U mnohých detí z chudobnejších či sociálne slabších rodín zaznamenali školskí inšpektori problémy aj so školskou dochádzkou. U škôlkarov bola príčinou najmä nezamestnanosť a zlá finančná situácia rodičov, časté sťahovanie sa rodiny či nezáujem rodičov najmä z rómskej komunity o vzdelávanie detí. Žiaci základných a stredných škôl zas vymeškali vyučovanie pre často sa opakujúce vyšetrenia u lekárov, neopodstatnené zameškávanie s vedomím rodičov či záškoláctvo.
Žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia majú nárok na príspevok na stravu, školské potreby alebo motivačný príspevok. O podporu môžu požiadať školáci z rodín, ktorých priemerný mesačný príjem za posledných šesť mesiacov nepresiahol výšku životného minima.
