Richard Sulík (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA - Z dlhodobo nudného vývoja politických preferencií vytryskol zázračný gejzír nárastu sympatií k mimoparlamentnej straničke. Kde sa zrazu vzali všetky tie percentá?
Spôsobila to neobyčajná charizma lídra (musela by byť väčšia než Mečiarova v časoch jeho najväčšej slávy)? Alebo sa pravicový volič zobúdza zo storočného spánku? Blíži sa koniec na pohľad neotrasiteľnej vlády ľavice?
Ak chceme seriózne analyzovať vlastne skoro stopercentný nárast preferencií, musíme zo všetkého najprv prijať hypotézu, že výsledné číslo nebolo zaplatené, čo je slovenských pomeroch dlhoročná prax. Okrem iného bolestne chýba akýkoľvek rukolapný výsledok činnosti strany – niečo, čo by malo pozitívny dopad na život voliča a presvedčilo ho, že práve SAS je to pravé orechové, ktoré bojuje za jeho krajšiu budúcnosť.
Aby sme nekrivdili, straničke nemožno uprieť účinné využitie nových komunikačných nástrojov, predovšetkým svoju prezentáciu cez internetové sociálne siete – v tomto je SAS o konskú hlavu pred ostatnými rivalmi. Ak by bol zverejnený údaj relevantný, znamenal by to presun pravicových sympatií od SDKÚ k SAS.
Presun od podpory strany, ktorá v ťažkých opozičných časoch ako jediná dokázala držať pravicovú zástavu vztýčenú k strane, ktorá síce vie, čo je Facebook, ale okrem šikovnej prezentácie a možno pekne napísaného programu nemá pri všetkej úcte za sebou nič.
Ak sa dostane do parlamentu, skôr či neskôr bude, rovnako ako jej pravicové predchodkyne, konfrontovaná s praktickou politikou a so sklamaním voliča z nenaplnených nádejí a sľubov. Odsúdená do opozičnej karantény. Jednoducho, žiaden zázrak sa neudeje – Slovensko je už na ďalšie štyri roky spoľahlivo nasmerované doľava.
Ak chceme seriózne analyzovať vlastne skoro stopercentný nárast preferencií, musíme zo všetkého najprv prijať hypotézu, že výsledné číslo nebolo zaplatené, čo je slovenských pomeroch dlhoročná prax. Okrem iného bolestne chýba akýkoľvek rukolapný výsledok činnosti strany – niečo, čo by malo pozitívny dopad na život voliča a presvedčilo ho, že práve SAS je to pravé orechové, ktoré bojuje za jeho krajšiu budúcnosť.
Aby sme nekrivdili, straničke nemožno uprieť účinné využitie nových komunikačných nástrojov, predovšetkým svoju prezentáciu cez internetové sociálne siete – v tomto je SAS o konskú hlavu pred ostatnými rivalmi. Ak by bol zverejnený údaj relevantný, znamenal by to presun pravicových sympatií od SDKÚ k SAS.
Presun od podpory strany, ktorá v ťažkých opozičných časoch ako jediná dokázala držať pravicovú zástavu vztýčenú k strane, ktorá síce vie, čo je Facebook, ale okrem šikovnej prezentácie a možno pekne napísaného programu nemá pri všetkej úcte za sebou nič.
Ak sa dostane do parlamentu, skôr či neskôr bude, rovnako ako jej pravicové predchodkyne, konfrontovaná s praktickou politikou a so sklamaním voliča z nenaplnených nádejí a sľubov. Odsúdená do opozičnej karantény. Jednoducho, žiaden zázrak sa neudeje – Slovensko je už na ďalšie štyri roky spoľahlivo nasmerované doľava.
