Neviem presne, koľko krajín sa môže popýšiť ozajstným teroristom za mrežami, ale veľa ich nebude. Neutíchajúce úsilie, tvrdá, každodenná práca, ale predovšetkým mimoriadne schopné velenie policajného zboru pomohli k tomu, že medzi výkvet svetovej protiteroristickej aliancie sa zaradilo aj Slovensko.
Pocit, že sme opäť raz svetoví hreje pri srdci, i keď zopár malých otáznikov kalí inak číry pocit národnej hrdosti. Jedným z nich možno nájsť za otázkou, či v radoch policajnej generality absentuje zdravý rozum úplne, alebo sa ešte v stopových množstvách vyskytuje.
Zarážajúca totiž nie je ani tak skutočnosť, že voľakde na Spiši policajt tupo a svedomito zapisuje, čo sa mu podarí vytĺcť z feťaka, ale to, že sa v celej policajnej mašinérii (vrátane prokuratúry, samozrejme) nenájde nik, kto by skúsil použiť okrem svalov aj mozog. Poľahčujúcou okolnosťou by bolo, ak by tlačovú konferenciu zorganizovali policajní šéfovia tesne po policajnom plese, ale ak dokázali predstúpiť pred národ s takýmto bludom pri plnom vedomí, bez toho aby boli (ako to radi formulujú) pod vplyvom omamných a psychotropných látok, je načase, aby zasadla rada bezpečnosti štátu.
Pretože idiot s právomocou je nebezpečnejší ako terorista s výbušninou. Mimochodom, akosi v tieni senzačného úspechu slovenskej polície v boji proti celosvetovému terorizmu zanikla správička o tom, že Interpolom hľadaný Čech sa tri roky slobodne potuloval pod Tatrami, hoci pôvodne bol zadržaný a teda riadne zaregistrovaný v policajných záznamoch...
