Podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon (Zdroj: SITA)
BRATISLAVA – O ropovodnom prepojení medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom cez Žitný ostrov by sa mala konať verejná diskusia, nech občania rozhodnú, čo je „vyšší záujem, lebo Žitný ostrov je zásobárňou pitnej vody pre podstatnú časť Slovenska.
Podpredseda strany Most-Híd Zsolt Simon zároveň vyzýva ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka, aby predstúpil pred širokú verejnosť a predstavil, koľko variantov trás existuje. Simon vyzýva aj starostov bratislavských mestských častí, primátora hlavného mesta a novozvoleného predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, aby z územného plánu vypustil plánovaný ropovod cez Žitný ostrov. „Nemáme ropné polia, nedávajú nám možnosť zarábať. Ale do budúcna možno voda a zdroje pitných vôd budú oveľa cennejšie a pre budúce generácie by bolo užitočnejšie ich chrániť,“ uviedol. Simon doplnil, že sa v tejto veci obrátia aj na europoslancov, aby otvorili tému na pôde Európskeho parlamentu, keď sa to týka dvoch členských krajín. „Ktorý verejný záujem členskej krajiny prevýši,“ opýtal sa. Rovnaký postoj vyjadrili aj predstavitelia mimovládnych organizácií na ochranu životného prostredia - Greenpeace Slovakia či Ekofórum ako aj generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Daniel Gemeran.
„Je pochybnosť o tom, keď ministerstvo hovorí o variantoch alebo o trasách. Zdá sa, že variantov existuje niekoľko, ale tých trás je len jedna jediná. Ale prečo cez Žitný ostrov? Nie je to požiadavka Rakúska, je to podmienka, ktorú si dala Slovenská republika,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede Zsolt Simon. Je tu podľa neho potenciálne ohrozenie, ktoré sa dotýka nielen obyvateľov bratislavského regiónu, ale takmer polovice občanov Slovenska. Zdôvodnil to tým, že z pitného zdroja na Žitnom ostrove zásobuje obyvateľstvo okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti aj Západoslovenská vodárenská spoločnosť v okolí miest Nitra a Zlaté Moravce. „Pokiaľ by sme chceli, vedeli by sme z tejto zásobárne, ktorú tu máme, zásobovať desiatky miliónov obyvateľov a občanov v Strednej Európe,“ myslí si Simon. Za najpodstatnejšie považuje otvoriť širokú diskusiu o tom, čo je verejným záujmom Slovenska. „Vyšším verejným záujmom pre nás je ochrana našich zdrojov pitných vôd než zabezpečenie dodávky ruskej ropy pre rakúsku spoločnosť OMV. Vyšším záujmom SR a obyvateľov SR je ochrana vlastných zdrojov pitných vôd,“ dodal Simon.
Podľa generálneho riaditeľa BVS Daniela Gemerana je Žitný ostrov jedinečný prírodný zdroj pitnej vody, ktorý má schopnosť absorbovať určité znečisťujúce látky. „Vieme monitorovať a analyzovať okamžitú situácia na vodnom zdroji, v tom prípade odstaviť vodný zdroj. Odstavenie vodného zdroja znamená buď nájsť náhradu alebo prestať zásobovať. Ak kontaminovaná podzemná voda dosiahne vodný zdroj, neostáva nič iné, ako prestať ho používať,“ uviedol Gemeran. Ak by sa znehodnotenie týkalo veľkozdroja, podľa Gemerana zaň nemáme reálnu náhradu, čo platí v prípade Bratislavy.
Podľa Eleny Pätoprstej z Ekofóra je pitná voda strategickou surovinou 21. storočia, a to surovinou významnejšou než je ropa. "Akýkoľvek finančný zisk pre firmu Transpetrol nemôže prevážiť riziko znečistenia tohto nenahraditeľného prírodného zdroja," uviedla. Uvažovaný ropovod nemá podľa nej reálny prínos pre zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. "Jeho jediným účelom je umožniť rakúskej rafinérii vo Schwechate čerpať ruskú ropu," povedala Pätoprstá. Presadzovanie výstavby ropovodu cez územie, ktoré patrí do chránených území Natura 2000, je podľa nej sprevádzané porušovaním legislatívnych pravidiel vlády, obchádzaním posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pokusmi o odstránenie vodohospodárskej ochrany, ale i ochrany súkromného vlastníctva.
„Je pochybnosť o tom, keď ministerstvo hovorí o variantoch alebo o trasách. Zdá sa, že variantov existuje niekoľko, ale tých trás je len jedna jediná. Ale prečo cez Žitný ostrov? Nie je to požiadavka Rakúska, je to podmienka, ktorú si dala Slovenská republika,“ uviedol na dnešnej tlačovej besede Zsolt Simon. Je tu podľa neho potenciálne ohrozenie, ktoré sa dotýka nielen obyvateľov bratislavského regiónu, ale takmer polovice občanov Slovenska. Zdôvodnil to tým, že z pitného zdroja na Žitnom ostrove zásobuje obyvateľstvo okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti aj Západoslovenská vodárenská spoločnosť v okolí miest Nitra a Zlaté Moravce. „Pokiaľ by sme chceli, vedeli by sme z tejto zásobárne, ktorú tu máme, zásobovať desiatky miliónov obyvateľov a občanov v Strednej Európe,“ myslí si Simon. Za najpodstatnejšie považuje otvoriť širokú diskusiu o tom, čo je verejným záujmom Slovenska. „Vyšším verejným záujmom pre nás je ochrana našich zdrojov pitných vôd než zabezpečenie dodávky ruskej ropy pre rakúsku spoločnosť OMV. Vyšším záujmom SR a obyvateľov SR je ochrana vlastných zdrojov pitných vôd,“ dodal Simon.
Podľa generálneho riaditeľa BVS Daniela Gemerana je Žitný ostrov jedinečný prírodný zdroj pitnej vody, ktorý má schopnosť absorbovať určité znečisťujúce látky. „Vieme monitorovať a analyzovať okamžitú situácia na vodnom zdroji, v tom prípade odstaviť vodný zdroj. Odstavenie vodného zdroja znamená buď nájsť náhradu alebo prestať zásobovať. Ak kontaminovaná podzemná voda dosiahne vodný zdroj, neostáva nič iné, ako prestať ho používať,“ uviedol Gemeran. Ak by sa znehodnotenie týkalo veľkozdroja, podľa Gemerana zaň nemáme reálnu náhradu, čo platí v prípade Bratislavy.
Podľa Eleny Pätoprstej z Ekofóra je pitná voda strategickou surovinou 21. storočia, a to surovinou významnejšou než je ropa. "Akýkoľvek finančný zisk pre firmu Transpetrol nemôže prevážiť riziko znečistenia tohto nenahraditeľného prírodného zdroja," uviedla. Uvažovaný ropovod nemá podľa nej reálny prínos pre zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky. "Jeho jediným účelom je umožniť rakúskej rafinérii vo Schwechate čerpať ruskú ropu," povedala Pätoprstá. Presadzovanie výstavby ropovodu cez územie, ktoré patrí do chránených území Natura 2000, je podľa nej sprevádzané porušovaním legislatívnych pravidiel vlády, obchádzaním posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), pokusmi o odstránenie vodohospodárskej ochrany, ale i ochrany súkromného vlastníctva.
