BRATISLAVA - Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom ešte nemá vytýčenú konkrétnu trasu. Ako uviedol v rozhovore pre minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, ropovodné prepojenie v konečnom dôsledku nemusí ísť cez územie Žitného ostrova.
Vzhľadom na prípravu náhradnej trasy táto ani budúca vláda podľa ministra ešte nebude realizovať tento projekt. "Samozrejme to prekročí obdobie tejto vlády, ale zrejme to prekročí aj obdobie budúcej vlády. Čiže dnes nejaké strašenie občanov, že táto vláda chce niečo nepríjemné urobiť pre občanov, nie je pravda, pretože táto vláda ani budúca ešte nebude tento projekt realizovať," dodal Jahnátek.
Minister vidí za celou diskusiou o výstavbe ropovodného prepojenia cez územie Žitného ostrova politiku. "Ja by som povedal, že téma prepojenia Schwechatu na ropovod Družba je obyčajnou politickou témou. Ničím iným. Nemá to absolútne nejaké spojenie s ráciom alebo ochranou životného prostredia. Zoberme si jeden fakt, územie Žitného ostrova je prešpikované rôznymi potrubiami na ropu, na naftu, na benzín a samotná rafinéria Slovnaft je celá položená na vodnom ostrove. Keby som mal ja po správnosti odpovedať všetkým tým tzv. zeleným aktivistom, že aké je to silné ohrozenie, by som v prvom rade povedal, zakážte prevádzku Slovnaftu," zdôraznil Jahnátek.
Celý problém vznikol podľa ministra ešte za vlády Mikuláša Dzurindu. "Tento spor vznikol za vlády Mikuláša Dzurindu, keď sa dve maďarské lobistické skupiny navzájom pohádali pre produktovod, nie pre ropovod, pre produktovod, pre výstavbu nového terminálu na brehu Dunaja. A skupina, ktorá bola vtedy bližšia k SMK, vyhrala a presadila si novelu zákona o ochrane územia, o ochrane vody s tým, že sa absolútne zakázali podobné stavby na území Petržalky. Vtedy to vôbec nemalo súvis s prepojením so Schwechatom, ale to malo súvis s produktovodom, ktorý sa mal postaviť zo Slovnaftu do prístavu na Dunaji. Dnes je to dobrá a vyhľadávaná téma najmä pre opozičných politikov, lebo strašenie obyvateľstva ekologickou katastrofou je to najlepšie sústo, ktoré nezodpovední politici môžu občanom ponúknuť," konštatoval minister.
Výstavbu ropovodného prepojenia by mala zabezpečiť slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom by malo mať podľa pôvodného projektu 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov. Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti, výšku investičných nákladov strany nekonkretizovali.
Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom sa malo pôvodne začať v roku 2012. Ako uviedol v polovici októbra tohto roka minister Jahnátek po podpise memoranda o spolupráci medzi Slovenskom a Rakúskom v energetickom sektore, do konca roka mali byť v slovenskom parlamente prijaté potrebné zákony. Prípravne práce na ropovodnom prepojení sa mali podľa ministra Jahnátka začať už začiatkom budúceho roka.
Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä preto, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. "Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny od iných transportných systémov. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni," povedal v polovici októbra podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss.
