BRATISLAVA - Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom nemusí ísť cez územie Žitného ostrova. Ako uviedol po rokovaní vlády minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, konkrétna trasa bude známa po vypracovaní projektu.
"Tento priestor vlastne je len hypotetický vzhľadom na to, že na konkrétnu trasu bude musieť byť vypracovaný konkrétny projekt, ktorý pôjde normálne do posudzovacieho konania, kedy bude dostatok priestoru, aby sa všetky subjekty mohli vyjadriť k bezpečnosti alebo nebezpečnosti tohto projektu. Aká bude konečná trasa závisí od projektantov, a či to budú akceptovať všetky subjekty, ktoré sa môžu k tomuto projektu vyjadriť. Alebo sa bude hľadať alternatívna trasa," uviedol minister na margo kritických postojov niektorých organizácií k možnej trase ropovodu cez územie Žitného ostrova, ktorý je zásobárňou pitnej vody.
Minister Jahnátek však nevidí ako problém, že sa uvažuje aj nad trasou ropovodu cez územie Žitného ostrova. "Pokiaľ by som mal vnímať všetky argumenty oponentov tohto riešenia, tak by sme mali okamžite zastaviť výrobu v Slovnafte, mali by sme okamžite zastaviť činnosti všetkých čerpacích staníc na území Žitného ostrova, zakázať prepravu kamiónov alebo cisterien, ktoré prevážajú pohonné hmoty, lebo tie oveľa ľahšie môžu znečistiť Žitný ostrov," podotkol Jahnátek. Poslanec Národnej rady SR za stranu Smer-SD Peter Pelegrini predložil na októbrovú schôdzu návrh, podľa ktorého by sa mohli ropovody budovať aj cez územia, ktoré sú na Slovensku v najvyššom, piatom stupni ochrany prírody. Pelegrini minulý týždeň zdôvodnil svoj návrh tým, že novela zákona má riešiť možnosť, aby orgány štátnej správy mohli udeliť výnimku z najvyššieho stupňa ochrany v prípade, že pôjde o dostavbu alebo výstavbu ropovodného diela ako verejnoprospešnej stavby, ktorá má strategický význam pre energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky.
"Legislatívny zámer vracia stav spred roka 2005, kedy z dôvodu určitej konkurenčnej vojny si Slovnaft presadil takúto zmenu zákona. Jednou vetou zablokoval územie Žitného ostrova," obhajoval zámer poslanca Pelegriniho minister Jahnátek. Podľa ministra je projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom pre Slovensko dôležitý najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti. "Cieľom projektu je to, že v prípade krízy máme okamžite náhradu a vieme priniesť až 3,5 mil. ton ropy z tohto smeru. Zároveň rakúska strana na svojom území pre potreby Slovenskej republiky vybuduje zásobník ropy na 75 tis. ton. Táto trasa je dôležitá pri krízových stavoch," konštatoval Jahnátek.
Ropovodné prepojenie by sa malo začať stavať v roku 2012. Prípravne práce na ropovodnom prepojení by sa mali podľa ministra Jahnátka začať už začiatkom budúceho roka. "Vytvoríme také podmienky, aby došlo k urýchlenej výstavbe ropovodného prepojenia. Pokiaľ by sa prípravne práce vedeli urýchliť, určite by sa začalo s výstavbou ropovodného prepojenia ešte skôr," dodal Jahnátek. Výstavbu ropovodného prepojenia zabezpečí slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré za týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom bude mať dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov.
Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol minulý týždeň Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti, výšku investičných nákladov minister Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä kvôli tomu, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. "Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny na iných transportných systémoch. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni," uviedol minulý týždeň podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss.
Problémom podľa neho stále zostáva udelenie súhlasu na vybudovanie 10 kilometrov dlhého potrubia na slovenskom území. "Naproti tomu práva na vybudovanie 50 kilometrov dlhého potrubia na rakúskej strane sú prakticky isté. Dúfame, že túto poslednú prekážku na slovenskej strane rýchlo prekonáme," konštatoval Roiss.
