BRATISLAVA - Verejnosť opäť raz so zatajeným dychom mala možnosť sledovať premiérovu železnú pravicu (skôr ľavicu rešpektujúc jeho na politickú orientáciu) v akcii. Viac ako tvrdosť, ktorou (povedzme paža) dopadla na celé vedenie pozemkového fondu, si však skôr zaslúži obdiv jeho rýchlosť a politický inštinkt, ktorý ju viedol. Inštinkt signalizujúci možnú stratu popularity.
Fico zhodnotil riziká a bez mihnutia oka obetoval technokratov v záujme posilnenia pozície politikov v dosiaľ nebývalom rozsahu. Odmena sa síce nedá vyjadriť pomocou finančnej čiastky, percentami nárastu popularity však určite áno.
V mediálnom huriavku spoľahlivo zaniknú sporadické hlasy konštatujúce, že úradníci konali v zmysle zákona. Či už pripustíme, že konali s čistým svedomím, alebo že konali podľa pokynov ľudí ťahajúcich stranícke nitky, isté je, že ich šance dožiť sa v úrade penzie boli od začiatku mizivé, pretože meradlom ich hodnotenia nebola litera zákona a efektivita, ale mediálny tlak a politikova vôľa. Čo je neklamný znak zle, či už úmyselne, alebo neúmyselne, nastaveného systému.
A tak podtatranské pozemky slúžia zatiaľ ako cintorín nádejí opozície na politický profit zo škandálu i nádejí šéfov pozemkového fondu na solídne zabezpečenie v dôchodku.. Nech je im nevysporiadaná, či vysporiadaná zem ľahká.
