Ilustračné Foto (Zdroj: Jupiterimages)
BRATISLAVA - Rozsah korupcie vo verejnom i politickom živote na Slovensku podľa medzinárodnej organizácie Transparency International po prvýkrát od začiatku milénia stúpol. Vyplýva to z tohtoročnej správy mimovládnej organizácie, ktorá každoročne sleduje index vnímania korupcie.
V celosvetovom rebríčku 180 krajín sa Slovensko prepadlo na 56. priečku z minuloročného 52. miesta. Lepšie obstálo Česko, Poľsko aj Maďarsko. Krajina s najmenšou mierou vnímanej korupcie na svete je Nový Zéland, na konci rebríčka je Somálsko.
Slovensko sa v indexe vnímania korupcie zlepšovalo od roku 2004, no v tohtoročnom rebríčku na desaťdielnej stupnici pokleslo na 4,5 bodu z vlaňajších 5,0 bodu. Nula v rebríčku pritom označuje štát s vysokou mierou korupcie, desiatka zas krajinu takmer bez korupcie.
"Je to pád, ktorý zaraďuje Slovensko štyri roky dozadu vo vnímaní korupcie," povedal na tlačovej konferencii šéf slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šípoš. Dodal, že Slovensko po prvýkrát od roku 2001 skončilo najhoršie z krajín Vyšehradskej štvorky. Zhoršené vnímanie rozsahu korupcie môže podľa neho negatívne vplývať na podnikateľov či investorov a tým na ekonomický rast krajiny.
Šípoš vyhlásil, že o vlažnom postoji vlády k potláčaniu korupcie svedčí aj to, že dvaja šéfovia z troch koaličných strán majú nevyjasnené majetkové pomery. Narážal tým na predsedu SNS Jána Slotu a šéfa ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. "Nevidíme ani veľkú ochotu, že by sa táto vláda snažila obstarávať transparentne a efektívne," dodal Šípoš. Napríklad ministerstvo výstavby čelí dlhodobej kritike za takzvaný nástenkový tender, prostredníctvom ktorého sa mali k zákazke z verejných peňazí dostať firmy údajne blízke SNS.
Slovensko si 56. priečku delí ešte s Lotyšskom, Malajziou, Namíbiou a Samoou. Výsledky prieskumov, z ktorých je zložené hodnotenie, sa uskutočnili v rokoch 2008 a 2009.
K zníženiu korupcie na Slovensku by podľa TIS pomohlo rozsiahlejšie zverejňovanie informácií, ktoré sa týkajú štátnej pomoci, faktúr, či uzatvorených zmlúv. Vláda by mala taktiež sprísniť kontrolu financovania politických strán a majetku politikov.
Podobne ako Slovensko si v rebríčku Transparency International pohoršilo aj Česko. Z minuloročného 45. miesta sa prepadlo na 52. pozíciu s hodnotením 4,9 bodu z minuloročného 5,2 bodu. Naopak, polepšilo si Poľsko, index Maďarska zostal oproti vlaňajšku nezmenený. Nový Zéland, ktorý skončil v rebríčku prvý pred minuloročným víťazom - Dánskom, dosiahol hodnotenie 9,4 bodu.
Slovensko sa v indexe vnímania korupcie zlepšovalo od roku 2004, no v tohtoročnom rebríčku na desaťdielnej stupnici pokleslo na 4,5 bodu z vlaňajších 5,0 bodu. Nula v rebríčku pritom označuje štát s vysokou mierou korupcie, desiatka zas krajinu takmer bez korupcie.
"Je to pád, ktorý zaraďuje Slovensko štyri roky dozadu vo vnímaní korupcie," povedal na tlačovej konferencii šéf slovenskej pobočky Transparency International Gabriel Šípoš. Dodal, že Slovensko po prvýkrát od roku 2001 skončilo najhoršie z krajín Vyšehradskej štvorky. Zhoršené vnímanie rozsahu korupcie môže podľa neho negatívne vplývať na podnikateľov či investorov a tým na ekonomický rast krajiny.
Šípoš vyhlásil, že o vlažnom postoji vlády k potláčaniu korupcie svedčí aj to, že dvaja šéfovia z troch koaličných strán majú nevyjasnené majetkové pomery. Narážal tým na predsedu SNS Jána Slotu a šéfa ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. "Nevidíme ani veľkú ochotu, že by sa táto vláda snažila obstarávať transparentne a efektívne," dodal Šípoš. Napríklad ministerstvo výstavby čelí dlhodobej kritike za takzvaný nástenkový tender, prostredníctvom ktorého sa mali k zákazke z verejných peňazí dostať firmy údajne blízke SNS.
Slovensko si 56. priečku delí ešte s Lotyšskom, Malajziou, Namíbiou a Samoou. Výsledky prieskumov, z ktorých je zložené hodnotenie, sa uskutočnili v rokoch 2008 a 2009.
K zníženiu korupcie na Slovensku by podľa TIS pomohlo rozsiahlejšie zverejňovanie informácií, ktoré sa týkajú štátnej pomoci, faktúr, či uzatvorených zmlúv. Vláda by mala taktiež sprísniť kontrolu financovania politických strán a majetku politikov.
Podobne ako Slovensko si v rebríčku Transparency International pohoršilo aj Česko. Z minuloročného 45. miesta sa prepadlo na 52. pozíciu s hodnotením 4,9 bodu z minuloročného 5,2 bodu. Naopak, polepšilo si Poľsko, index Maďarska zostal oproti vlaňajšku nezmenený. Nový Zéland, ktorý skončil v rebríčku prvý pred minuloročným víťazom - Dánskom, dosiahol hodnotenie 9,4 bodu.
