RUŽOMBEROK - Celé dva dni hrôzy a tiesne prežil 50-ročný Fedor Beťko z Ružomberka. O šialenom strachu, ktorý okúsil, keď si uvedomil, že ostal sám v nočnom lese, hovorí ešte teraz s námahou. Jedno však vie isto - nikomu by neprial prežiť dva dni bez vody a kúska jedla, v desaťstupňových mrazoch, navyše prenasledovaný svorkou vlkov.
V sobotu napoludnie sa 27-členná výprava zo Smrekovice vybrala do chaty pod Borišovom. O niekoľko hodín sa tej istej skupine nešťastnou zhodou okolností stratil jeden z jej členov, a netrvalo dlho, po mužovi začali pátrať Horská záchranná služba aj vrtuľník Ministerstva vnútra SR. Dnes muž, ktorý zložil skúšku odvahy - Fedor Beťko, hovorí o šťastí, že žije.
"Bola silná fujavica a padal hustý sneh," začína rozprávanie pán Beťko, ktorý postupne úplne stratil orientáciu a v lese zablúdil i napriek tomu, že je inak výborný turista a pozná každú cestu.
"Postupne som sa dostal pod oblasť nazývanú Čierny kameň. Keďže bola už tma, uvedomil som si, že niekde musím ostať a relatívne v pokoji prečkať noc. Našťastie som čoskoro zbadal v blízkosti striešku, a tak som si pod ňu sadol na lavičku a posediačky zaspal," pokračuje vo svojom rozprávaní turista.
V nedeľu skoro ráno sa zobudil a vybral sa ďalej. Aj keď absolútne netušil, kadiaľ ísť, vedel, že musí v ceste pokračovať. Nanešťastie mu na nohách ostali len bežkové topánky, v ktorých mu začali omŕzať nohy a navyše sa v nich šmýkalo. Napriek tomu prekračoval potoky, a bol ochotný prebrodiť aj močiar, ak by to bolo potrebné. Pri sebe nemal žiadne jedlo a vodu do termosky si naberal pri každej možnej príležitosti z potoka.
Celý uzimený a premočený naďalej hľadal cestu do doliny. Odvážne zdolával dvojmetrový sneh, keď zrazu zbadal päticu vlkov, ktorá sa k nemu pomaly blížila.
"Mal som šialený strach, bolo to niečo hrozné. Videl som, ako sa ku mne niečo plazí. Až po chvíli som si uvedomil, že na jednej strane sú dvaja vlci a na druhej traja," opisuje asi najhorší zážitok vo svojom živote pán Fedor. Vzápätí si uvedomil, že mu zrejme neostáva nič iné, ako vrátiť sa späť k strieške, kde už jednu noc prečkal. Iný výber nemal ani tentoraz, ako prespať znova na tom istom mieste.
Pud sebazáchovy ho ešte pred usnutím prinútil pribiť na jeden z drevených stĺpov striešky svoje tri vizitky. Pre prípad, že by ho vlci do rána zožrali a záchranári z neho našli už len kosti.
V pondelkové ráno sa opäť, celý premočený a unavený, vybral na cestu. Kráčal 5 kilometrov, kým došiel do Ľubochnianskej doliny.
"Neviete si ani predstaviť tú radosť, keď som zbadal horáreň," povedal Beťko. V nej si v zápätí vypýtal čaj a sladkú dobošku. " Bolo mi jasné, že len čo si dám niečo sladké, naberiem energiu." Mladému horárovi následne rozpovedal to, čo prežil, a ten zavolal jeho brata, ktorý poňho prišiel.
"Veľmi som sa o brata bál. Keď som dostal telefonát, že žije, podskočilo mi srdce od radosti," už spokojne hovorí Ľudovít Beťko (51). Ani jeho manželka Lýdia (49) nespala celé dva dni. S deťmi doma dúfali, že ich otec žije. "V pondelok ráno sa moja nádej stratila. Ale verila som manželovi, že on to prežije. Aj preto, že ho poznám, on sa nikdy nevzdáva," s radostným plačom vraví pani Lýdia.
Fedor Beťko šiel ešte v pondelok s bratom na vyšetrenie. Potešilo ich, že EKG a tlak boli v norme. Na ďalšie túry bude naďalej chodiť, ale od skupiny sa už nikdy nevzdiali. "Už nikdy viac nechcem prežiť podobné peklo," uzavrel pán Fedor.
