BRATISLAVA - Bratislavskú "nemocnicu" pre ranené či choré voľne žijúce zvieratá od septembra uzatvoria. Funguje totiž stále v provizóriu pri Zoologickej záhrade, ktorá na ňu nemá ani peniaze, ani podmienky. Riaditeľka ZOO Miloslava Šavelová o riešenie situácie už viackrát žiadala Ministerstvo životného prostredia.
Do bratislavskej ZOO nosili ľudia postrelené vtáky, z hniezda vypadnuté mláďatá, otrávených ježkov, ranené veveričky a iné ohrozené a chránené zvieratá už od začiatku 90. rokov. Zriadenie rehabilitačnej stanice úrady oficiálne povolili v roku 2001.
"Provizórií už bolo dosť. Na to, aby sme ich zachraňovali, musíme mať vytvorené podmienky," povedala Šavelová. Zariadenie podľa nej nespĺňa základné veterinárne požiadavky na umiestnenie a liečbu živočíchov. Chýbajú im napríklad priestory na karanténu. "Ja nemôžem zviera z neznámeho prostredia, keď neviem, aké má choroby, dať k mojim zvieratám, ktoré sú vyšetrené," poznamenala Šavelová.
Bratislavská ZOO chová vyše tisícku zvierat, 182 druhov. K tomu jej ľudia a ochranári len vlani priniesli 240 vtákov, tri ježe, korytnačky, leguána a veveričku, ktoré potrebovali pomoc. Podobný počet liečili aj v roku 2007, keď do ZOO doniesli aj daniela, kunu či hady.
Keďže si ZOO sama vybudovala len voliéry pre zachránené vtáky, už minulý rok prestala prijímať ostatné zvieratá, drobné plazy a cicavce. Vybudovanie kompletnej karanténnej stanice odhadla Šavelová na asi 166 tisíc eur. Podobná funguje na Slovensku len pri bojnickej záhrade. Tam zrejme budú musieť nosiť zranené zvieratá z bratislavského regiónu od septembra.
Na problém upozorňovali Ministerstvo životného prostredia a jeho podriadené úrady už vlani. ZOO síce zriadilo a finančne podporuje mesto Bratislava, podľa Šavelovej však má štát zo zákona na starosti záchranu a obnovu populácie chránených živočíchov, čo si aj čiastočne plnil, keď prispieval na stravu zachránených živočíchov. Úrady ich vraj ešte vlani v lete požiadali, aby do konca roka stanicu prevádzkovali, kým sa nájde riešenie. Dodnes však problém vraj nevyriešili. Ministerstvo reakciu poskytne neskôr.
"Provizórií už bolo dosť. Na to, aby sme ich zachraňovali, musíme mať vytvorené podmienky," povedala Šavelová. Zariadenie podľa nej nespĺňa základné veterinárne požiadavky na umiestnenie a liečbu živočíchov. Chýbajú im napríklad priestory na karanténu. "Ja nemôžem zviera z neznámeho prostredia, keď neviem, aké má choroby, dať k mojim zvieratám, ktoré sú vyšetrené," poznamenala Šavelová.
Bratislavská ZOO chová vyše tisícku zvierat, 182 druhov. K tomu jej ľudia a ochranári len vlani priniesli 240 vtákov, tri ježe, korytnačky, leguána a veveričku, ktoré potrebovali pomoc. Podobný počet liečili aj v roku 2007, keď do ZOO doniesli aj daniela, kunu či hady.
Keďže si ZOO sama vybudovala len voliéry pre zachránené vtáky, už minulý rok prestala prijímať ostatné zvieratá, drobné plazy a cicavce. Vybudovanie kompletnej karanténnej stanice odhadla Šavelová na asi 166 tisíc eur. Podobná funguje na Slovensku len pri bojnickej záhrade. Tam zrejme budú musieť nosiť zranené zvieratá z bratislavského regiónu od septembra.
Na problém upozorňovali Ministerstvo životného prostredia a jeho podriadené úrady už vlani. ZOO síce zriadilo a finančne podporuje mesto Bratislava, podľa Šavelovej však má štát zo zákona na starosti záchranu a obnovu populácie chránených živočíchov, čo si aj čiastočne plnil, keď prispieval na stravu zachránených živočíchov. Úrady ich vraj ešte vlani v lete požiadali, aby do konca roka stanicu prevádzkovali, kým sa nájde riešenie. Dodnes však problém vraj nevyriešili. Ministerstvo reakciu poskytne neskôr.
