RUŽOMBEROK - Brány väznice v Ružomberku dnes opustil prvý z aktérov leopoldovského masakru, pri ktorom v roku 1991 väzni na úteku zavraždili piatich dozorcov.
Václav Fedák (39) sa dostal na slobodu po tom, čo si za účasť na krvavých udalostiach odpykal 15-ročný trest.
„Dobre,“ reagoval na otázku, ako sa cíti na slobode. „Je mi ľúto, čo sa stalo. Nikoho som nezabil, svoje som si odsedel,“ tvrdil Fedák. „Samozrejme, že to ľutujem. Nevedel som, že majú niekoho zabiť. Nevedel som, čo sa stane, takže som to nemohol ani nijako ovplyvniť,“ stihol vyhlásiť ešte predtým, ako nasadol pred väznicou do automobilu jednej z komerčných televízií. Fedák strávil za mrežami takmer celú mladosť a dospelosť, keď bol v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Ilave a napokon posledný necelý rok v Ružomberku, kde si v oboch väzeniach odpykával trest za sedem rozličných paragrafov v súvislosti so spomínaným masakrom. Trest si odpykával v najťažšej tretej nápravnovýchovnej skupine so sprísneným bezpečnostným režimom.
"Možno dúfať, že trest splnil výchovný charakter," tvrdí psychológ Anton Heretik, ktorý sa však mohol vyjadriť len všeobecne, pretože ho nikdy neposudzoval. Treba však podľa neho brať ohľad aj na biologické zmeny a proces starnutia. Fedák by mal po prepustení spolupracovať so sociálnym kurátorom. Za posledné obdobie ho niekoľko ráz pochválili za dobré pracovné výsledky, pracovnú morálku a disciplinárne ho odmenili. V poslednom väzení ho hodnotili ako bezproblémového so vzorným správaním a dobrou pracovnou morálkou. Počas výkonu trestu pracoval, keď vo svojej cele mimo iného ručne šil obuv.
Štyria zo vzbúrencov vrátane Fedáka mali stráviť vo väzení viac ako desať rokov a traja by nemali z väzenia vyjsť do konca svojho života. Na doživotie je odsúdený a trest si odpykáva vodca leopoldovskej vzbury a následne aj masakra Tibor Polgári. Jeden z aktérov, Ondrej Harvan, ktorého odsúdili tiež na doživotie, spáchal krátko po vynesení rozsudku samovraždu.
Masaker v leopoldovskej väznici sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Ondrej Harvan (30), Dalibor Bajger (20), Tibor Polgári (30), Vladimír Duda (25), Miloš Uriga (22), Bartolomej Botoš (26) a Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel.
Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia.
Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil. Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však pochytali. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel streľbou brániť pomocou ukradnutého samopalu.
