BRATISLAVA - Svetovú krízu pocítila na Slovensku aj katolícka cirkev. Pomoc od Vatikánu neočakáva. Ľuďom, ktorých sa kríza najviac dotkla, sa snaží pomáhať Slovenská katolícka charita. Tá je však v krízovom režime. Môže za to podľa nej aj nový zákon o sociálnej pomoci.
Podľa hovorcu Konferencie Biskupov Slovenska Jozefa Kováčika sa kríza dotýka správy cirkevného majetku a „dôsledkov z toho vyplývajúcich“. „Nakoľko je však každá diecéza samostatnou v oblasti ekonomiky, KBS v súčasnosti ešte nemá presné výsledky dopadu na ich hospodárenie,“ uviedol pre topky.sk.
Ak ide o pomoc zo strany Vatikánu, tú neočakáva. „Svätá Stolica orientuje svoju pomoc hlavne na rozvojové krajiny a krajiny postihnuté prírodnými katastrofami. Aj Cirkev na Slovensku prostredníctvom zbierky Halier sv. Petra prispieva do fondu, ktorý slúži na tento účel,“ dodal.
Kováčik tvrdí, že katolícka cirkev vždy vykrývala zvyšok výdavkov z vlastných zdrojov. „Zo štátneho rozpočtu prichádzajú financie na platy kňazov, ktoré sú okamžite samozrejme zdanené, čiže viac ako tretina sa štátu ihneď vracia, a určitá časť na prevádzku centier,“ vysvetlil. Dodal, že rozdiel aj všetky ostatné výdavky hradí katolícka cirkev z vlastných prostriedkov.
Cirkev podľa Kováčika prijala opatrenia na boj proti kríze: „Jednou vecou je globálny postoj - teda vzájomná výmena informácií medzi diecézami, druhou sú početné aktivity farností na pomoc bežným ľuďom, ktorých sa kríza dotkla najviac. Najväčšiu prácu v tejto oblasti v tomto čase vykonáva Slovenská katolícka charita.“
Generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Radovan Gumulák pre topky.sk uviedol, že kríza zhoršuje situáciu ľudí odkázaných na charitu: „Slovenská katolícka charita ako aj iné neziskové organizácie, žijú v krízovom režime už niekoľko rokov, pretože prostredie v ktorom musia vykonávať svoju službu im nie je priaznivo naklonené.“
Doteraz bola Slovenská katolícka charita podľa neho najväčším neverejným poskytovateľom sociálnych služieb. Varuje, že táto skutočnosť už o pár rokov nemusí byť pravdou.
Podľa Gumuláka viaceré mestá a obce už zrušili, alebo avizujú zníženie príspevkov na opatrovateľskú starostlivosť pre starších ľudí, na zariadenia pre ľudí bez prístrešia ako útulky a nocľahárne a ďalšie sociálne služby. „Mestá, obce aj vyššie územné celky často odôvodňujú zrušenie, alebo zníženie príspevkov hospodárskou a finančnou krízou. Výsledkom sú stovky starších ľudí v obciach, ktorí nemajú opatrovateľskú starostlivosť a ostali odkázaní sami na seba. Opatrovateľku si totiž nemôžu dovoliť zaplatiť z nízkych dôchodkov bez finančnej podpory samosprávy,“ povedal šéf charity.
Nový zákon o sociálnej pomoci podľa neho spôsobil, že charita sa už nemôže rozhodnúť pomáhať komukoľvek, kto potrebuje sociálnu službu: „O tom, do ktorého domova dôchodcov, alebo sociálnych služieb pôjdete už podľa zákona rozhoduje úradník. Nie občan. Úradník musí podľa zákona uprednostniť štátne zariadenie. Vy môžete, alebo nemusíte súhlasiť. Ak nesúhlasíte riskujete, že si budete musieť takúto sociálnu službu platiť sám.“
Výsledok zákona je podľa neho taký, že ľudia musia čakať v poradovníkoch na umiestnenie do „verejných, teda štátnych zariadení sociálnych služieb, kým niektoré charitné domovy dôchodcov, alebo sociálnych služieb majú voľné miesta“. Vyzerá to tak, že v tomto štáte si občania môžu vybrať školu, lekára, ale nemôžu si slobodne vybrať poskytovateľa sociálnych služieb, tvrdí Gumulák.
Konštatuje, že charitné zariadenia zatiaľ bojujú o prežitie. Tiež, že hospice, kde sa charita stará o nevyliečiteľne chorých pacientov, sú dlhodobo v strate pre nízke platby zo zdravotných poisťovní. Charita aj iné neziskové organizácie sa už od začiatku roka podľa neho snažia vysielať varovné signály, zatiaľ však bez odozvy na riešenie.
Gumulák tvrdí, že katolícka charita poskytuje pomoc všetkým občanom Slovenska bez ohľadu na národnosť, náboženstvo či politické zmýšľanie: „Mala by mať teda rovnoprávne postavenie s verejnými, teda štátnymi poskytovateľmi sociálnych služieb aj v oblasti financovania. Ľudia o ktorých sa charita stará sú tiež občania, ktorí platia dane, z ktorých sa financuje poskytovanie sociálnych služieb pre všetkých odkázaných."
Riešením by bolo podľa neho vytvoriť vhodné legislatívne podmienky, ktoré by zrovnoprávnili verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. „Ak bude súčasný stav pokračovať bez zásadných zmien bude charita za niekoľko rokov naozaj už iba zberňou obnoseného šatstva,“ dodal.
