BRATISLAVA – SNS odvolanie svojho ministra Jána Chrbeta akceptuje. Premiérovi túto čiastkovú prehru vráti až inokedy, keď bude situácia pre ňu priaznivejšia, tvrdí politológ Ivo Samson. S politológom Grigorijom Mesežnikovom sa však zhodujú, že rozpad koalície nehrozí.
Odvolanie ďalšieho ministra SNS vrhá podľa Samsona zlé svetlo na výber tohto koaličného partnera. „Na druhej strane, SNS na svojej účasti vo vláde očividne veľmi lipne a nebude sa snažiť vyprovokovať premiéra nejakým vzdorom a pôsobením komplikácií vláde, ako to kedysi v kauze Jureňa predviedlo HZDS,“ povedal. Predpokladá, že vplyv Smeru v koalícii je, aj vďaka výskumom verejnej mienky, natoľko silný, že SNS odvolanie svojho ministra akceptuje. „Premiérovi túto čiastkovú prehru vráti až inokedy, keď bude situácia pre ňu priaznivejšia,“ dodal.
Odvolanie Chrbeta určite úroveň dôvery medzi Smerom a SNS neprehĺbi, myslí si Mesežnikov. „Ak chce SNS aj naďalej profitovať zo svojej účasti vo vláde, prehltne aj túto horkú pilulu, ktorú jej naordinoval premiér Fico. Ľudia SNS prišli zrušením nástenkového tendra a odstúpením od zmluvy o predaji emisných kvót o veľké prostriedky, ale ak SNS položí vládu, tak títo ľudia prídu takpovediac o všetko, ešte aj o pozície v štátnej správe,“ uviedol Mesežnikov.
Podľa Samsona premiér Fico nemá veci pod kontrolou priebežne, „inak by nemusel používať odvetné a ´represívne´ opatrenia. Keďže však premiér reaguje na flagrantné a veľmi vierohodné podozrenia, snaží sa ´úspešne´ vzbudiť dojem, že má veci pod kontrolou následne“.
Mesežnikov si myslí, že Fico musel od samého začiatku vedieť o všetkých detailoch tak nástenkového tendra, ako aj predaja "teplého vzduchu" „a určite aj o iných podobných transakciách“. Ako premiér má podľa neho množstvo formálnych kanálov, cez ktoré sa mu mohli dostať potrebné informácie, „kľúčové je však to, že jeho chápanie politiky ako mocenskej činnosti, založenej výlučne na záujmoch, ho núti zaujímať sa o všetko, čo stojí v pozadí ´kšeftov´ na ministerstvách“. Fico podľa Mesežnikova musí vedieť všetko o tom, "kto s kým a za koľko", „takto totiž chápe politiku on sám a je sám súčasťou takejto politiky“. Zrejme SNS prekročila tolerovateľné hranice, čo následne začalo ohrozovať kredibilitu vlády a imidž Smeru, tvrdí Mesežnikov. Fico mal a ešte stále má podľa neho veci pod kontrolou, je však otázne, nakoľko mu to pomôže v udržaní vysokej volebnej podpory Smeru v situácii, keď koaličný partner si dovoľuje také výstrelky ako nástenkový tender alebo predaj emisných kvót.
Záujem o udržanie vládnej koalície má podľa Mesežnikova aj Robert Fico. Tiež si myslí, že rozpad vlády v období finančnej krízy nie je dobrou východiskovou pozíciou pred predčasnými voľbami, tie podľa neho prichádzajú do úvahy iba ako krajné a málo pravdepodobne riešenie. „Ak by chcel Fico situáciu riešiť razantne, tak už dávno nie je v koalícii so Slotom. Fico rieši problémy paliatívnym spôsobom, naťahuje čas a udrie až vtedy, keď nie je iné riešenie na personálnej úrovni. Politicky však to má ošetrené tak, aby koaličný partner zostal aj naďalej v koalícii, hoci aj ponížený,“ dodal.
Za škandál s Chrbetom je podľa Samsona v prvom rade je zodpovedný nedostatočný mechanizmus kontroly na samotných ministerstvách, kde už chronicky zlyhávajú vnútorné inšpekčné kontroly. To sa podľa neho týka aj predchádzajúcich škandálov na iných ministerstvách, napr. na obrane. “O tom, prečo zlyhávajú, sa dá špekulovať,“ dodal.
Mesežnikov si myslí, že bezprostredná zodpovednosť je na SNS, „ktorá sa ukázala ako neuveriteľne nenažraná“. Práve pochybné praktiky zástupcov SNS podľa neho prispievajú k formovaniu vo verejnosti imidžu terajšej vlády a vládnej koalície ako skorumpovanej. „Prvotná a dlhodobá zodpovednosť však leží na predsedovi Smeru Ficovi, ktorý ponúkol SNS účasť vo vláde, hoci sa už vtedy veľa vedelo o pozadí tejto strany, o majetkových pomeroch jej lídrov,“ povedal. „Veľmi symptomaticky, treba povedať, že podľa očakávania, sa správa novozvolený prezident Ivan Gasparovič, ktorý mlčí ako ryba. Aj on má veľký diel zodpovednosti za vzniknutú situáciu, najmä tým, že od roku 2006 vo všetkom politicky kryl túto vládu, v prezidentských voľbách sa priamo prihlásil k vládnym stranám, aj k SNS, a tvrdil, že má s nimi ´rovnaký program´. Poskytol SNS punc strany, podporovanej prezidentom,“ dodal Mesežnikov.
