BRATISLAVA - Opätovné schválenie novely školského zákona, ktorá mala zabezpečovať písanie dvojjazyčných zemepisných názvov v učebniciach pre národnostné menšiny, je stále otázne.
Poslanci najsilnejšej vládnej strany Smer-SD sa totiž nedohodli na spoločnom postupe a každý bude hlasovať podľa svojho uváženia, povedala hovorkyňa strany Katarína Kližanová Rýsová. Opozícia normu presadila práve vďaka podpore Smeru-SD, odmietol ju však prezident.
Novelou školského zákona reagovala vlani Strana maďarskej koalície na snahy ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) posilniť slovenčinu pri písaní geografických názvov v učebniciach. Neskôr vyšlo viacero učebníc v maďarčine, kde sa v maďarských textoch uvádzali len slovenské zemepisné názvy. Maďarské pomenovania sa ocitli až v registri na konci knihy, čo vyvolalo okrem protestov zástupcov menšín aj kritiku Budapešti. Ministerstvo potom odporučilo vydavateľom, aby aj v maďarskom či ukrajinskom texte boli uvádzané názvy najprv v slovenskom jazyku a pomenovania v jazyku menšín by ich len dopĺňali za lomkou.
SMK požadovala, aby sa zachovali len názvy v maďarčine či ukrajinčine. Parlament napokon schválil kompromisný návrh, aby sa vžité a zaužívané zemepisné názvy písali najprv v jazyku menšiny a v zátvorke či za lomkou v slovenskom jazyku. Prezident Ivan Gašparovič však novele vyčítal, že je v rozpore s inými zákonmi, používa nejasné formulácie a odmietol ju podpísať.
Podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku poslanci veto prelomia. "Som presvedčený že prejde," povedal dnes novinárom. Paška, ktorý je aj podpredsedom Smeru-SD, predložil vlani v decembri kompromisný návrh, ktorý získal aj podporu opozície. Ďalší podpredseda strany premiéra Roberta Fica a zároveň vicepremiér Dušan Čaplovič minulý týždeň naopak naznačil, že norma dostatočnú podporu nezíska. Menšie koaličné strany SNS a ĽS-HZDS novelu školského zákona odmietajú. V prípade, že parlament prelomí prezidentovo veto, ju SNS plánuje napadnúť na Ústavnom súde. Hlasovanie sa očakáva dnes o piatej, na prelomenie Gašparovičovho veta je potrebných 76 poslancov.
Novelou školského zákona reagovala vlani Strana maďarskej koalície na snahy ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) posilniť slovenčinu pri písaní geografických názvov v učebniciach. Neskôr vyšlo viacero učebníc v maďarčine, kde sa v maďarských textoch uvádzali len slovenské zemepisné názvy. Maďarské pomenovania sa ocitli až v registri na konci knihy, čo vyvolalo okrem protestov zástupcov menšín aj kritiku Budapešti. Ministerstvo potom odporučilo vydavateľom, aby aj v maďarskom či ukrajinskom texte boli uvádzané názvy najprv v slovenskom jazyku a pomenovania v jazyku menšín by ich len dopĺňali za lomkou.
SMK požadovala, aby sa zachovali len názvy v maďarčine či ukrajinčine. Parlament napokon schválil kompromisný návrh, aby sa vžité a zaužívané zemepisné názvy písali najprv v jazyku menšiny a v zátvorke či za lomkou v slovenskom jazyku. Prezident Ivan Gašparovič však novele vyčítal, že je v rozpore s inými zákonmi, používa nejasné formulácie a odmietol ju podpísať.
Podľa predsedu parlamentu Pavla Pašku poslanci veto prelomia. "Som presvedčený že prejde," povedal dnes novinárom. Paška, ktorý je aj podpredsedom Smeru-SD, predložil vlani v decembri kompromisný návrh, ktorý získal aj podporu opozície. Ďalší podpredseda strany premiéra Roberta Fica a zároveň vicepremiér Dušan Čaplovič minulý týždeň naopak naznačil, že norma dostatočnú podporu nezíska. Menšie koaličné strany SNS a ĽS-HZDS novelu školského zákona odmietajú. V prípade, že parlament prelomí prezidentovo veto, ju SNS plánuje napadnúť na Ústavnom súde. Hlasovanie sa očakáva dnes o piatej, na prelomenie Gašparovičovho veta je potrebných 76 poslancov.
