BRATISLAVA - Na Slovensku sa v súčasnosti podľa maďarskej menšiny horšie dodržiavajú ľudské práva ako pred dvoma rokmi.
Vyplynulo to z porovnania prieskumov Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP), ktoré sa uskutočnili v odstupe dvoch rokov. Respondenti slovenskej národnosti naopak považujú situáciu za dobrú. Vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú od nástupu súčasnej vlády premiéra Roberta Fica v roku 2006 napäté. V krajine žije asi polmiliónová maďarská menšina.
"Maďari žijúci na Slovensku vnímajú situáciu oveľa horšie ako občania slovenskej národnosti," povedala dnes novinárom Alena Kotvanová z výskumného tímu SNSĽP. Zatiaľ čo takmer dve pätiny respondentov slovenskej národnosti považovalo situáciu v oblasti dodržiavania ľudských práv za dobrú, rovnaký názor mala len necelá štvrtina Maďarov žijúcich na Slovensku.
Naopak, za zlú ju označilo 28 percent maďarskej menšiny a 12 percent Slovákov. Pred dvoma rokmi považovala situáciu za zlú štvrtina zástupcov maďarskej menšiny. Zadávatelia prieskumu pritom upozornili, že anketa sa uskutočnila ešte pred poslednými udalosťami, ktoré vzťahy medzi oboma štátmi zhoršili.
Situáciu sa v posledných mesiacoch vyhrotila pre problémy s uvádzaním názvov v učebniciach pre maďarskú menšinu, zásah slovenskej polície proti futbalovým fanúšikom na zápase v Dunajskej Strede či príchod maďarských extrémistov v kópiách nacistických uniforiem na Slovensko. V polovici novembra sa ňou zaoberali aj premiéri oboch krajín.
Téma vzájomných vzťahov dominovala tiež na decembrovom stretnutí predsedu parlamentu Pavla Pašku s maďarskou kolegyňou Katalin Sziliovou, či na neskoršej schôdzke prezidentov oboch krajín Ivana Gašparoviča a Lászlóa Sólyoma.
Z hodnotenia všetkých účastníkov ankety vyplynulo, že viac ako tretina považuje dodržiavanie ľudských práv za dobré, pričom tento názor zastáva o desatinu viac opýtaných ako na jeseň 2006. Za zlú ju označila necelá pätina všetkých opýtaných, takmer polovica sa nevedela vyjadriť.
Pre väčšinu opýtaných však nie sú ľudské práva dominantnou oblasťou života, ich dôležitosť sa však podľa Kotvanovej mierne zvýšila. Najčastejšie uvádzanou hodnotou zostáva životná úroveň, ktorá však dominuje u menšieho počtu ľudí ako pred dvoma rokmi.
"Zrejme to súvisí s rastom životnej úrovne," doplnila Kotvanová. V rebríčku priorít sú ľudské práva na štvrtom mieste za životnou úrovňou, bezpečnosťou a zdravotníctvom.
