BRATISLAVA - Situácia v zdravotníctve je mimoriadne vážna. Zákon o civilnej ochrane obyvateľstva sa má doplniť o definíciu mimoriadnej udalosti, za ktorú bude považovaná aj kritická nedostupnosť ústavnej zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa má ustanoviť povinnosť zdravotníckych pracovníkov poskytovať počas tejto mimoriadnej udalosti zdravotnú starostlivosť. Návrh novely zákona i úpravy ďalších súvisiacich zákonov schválila vláda na mimoriadnom nedeľňajšom zasadnutí. Kabinet tiež schválil prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Vyhlásenie po rokovaní vlády
Čo hovorí predložený zákon?
Predkladatelia vysvetlili, že návrh má predísť ohrozeniu ústavného práva na ochranu zdravia a práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. "Legitímnymi cieľmi predkladaného návrhu zákona sú zabezpečenie ochrany života a zdravia obyvateľov SR, ochrany zdravotníckeho systému a predchádzanie zásahom do iných práv a slobôd osôb," zdôraznil minister zdravotníctva SR Kamil Šaško (nominant Hlasu-SD).
Vysvetlil ďalej, že štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov. Mimoriadnu situáciu v prípade kritickej nedostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti možno podľa schváleného návrhu vyhlásiť najviac na 60 dní a predĺžiť najviac o 60 dní.
Návrh upravuje aj Trestný zákon
V súvislosti s navrhnutou zmenou sa má zmeniť nielen zákon o civilnej ochrane obyvateľstva a zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve. Rovnako sa úprava vzťahuje aj na Trestný zákon a zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom v tomto prípade má mať úprava preventívny charakter. "Jej cieľom je maximálna objektivizácia posudzovania dočasnej pracovnej neschopnosti zdravotníckych pracovníkov," dopĺňa predkladateľ.
Súčasťou opatrení na dosiahnutie cieľa navrhovanej právnej úpravy je doplnenie zákona o hospodárskej mobilizácii a zákona o krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Zákon má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.
Podľa Šaška nikdy neuvažovali o vyhlásení núdzového stavu
Životy a zdravie občanov Slovenska musia byť nadradené akýmkoľvek právam lekárov na pracovné spory. Cieľom rokovania a návrhu zákona je podľa Šaška to, aby mali v rukách nástroj, ktorým budú garantovať pre slovenského pacienta, že jeho život alebo zdravie ostanú zabezpečené aj po prípadnom uplynutí lehoty podaných výpovedí lekárov. Podľa jeho slov lekári nemajú dôvod trvať na podaných výpovediach, keďže prebehli intenzíne rokovania a rezort splnil 90 percent ich požiadaviek alebo sú v plnení.
Šaško tvrdí, že nikdy neuvažovali o vyhlásení núdzového stavu. "Medzi mimoriadnou situáciou a núdzovým stavom sú zásadné rozdiely," uvádza minister s tým, že obmedzenia budú len tam, kde sa takýto problém môže objaviť a nebudú tak vyhlasovať obmedzenia pre všetkých občanov. "Verím, že ani mimoriadnu situáciu v 12 okresoch nebudeme musieť vyhlásiť, je to krajné riešenie," povedal s tým, že nepôjde o nútenú prácu a zmeny sú v súlade s Ústavou SR.
Deklaruje, že lekári budú mať všetky svoje práva zachované. Zadefinovanie mimoriadnej situácie o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti je však podľa neho nevyhnutný krok v súčasnej situácii, keď lekári hrozia hromadnými výpoveďami. Vysvetlil, že prípadné vyhlásenie mimoriadnej situácie je v porovnaní s núdzovým stavom jemnejšie a adresnejšie opatrenie, ktoré umožňuje reagovať na situáciu v danom, konkrétnom regióne. "Máme veľmi jasné čísla, týka sa to nateraz 12 okresov zo 79 na Slovensku," upozornil. "Verím, že sa to napokon nebude týkať ani jedného okresu," vyhlásil.
"Odborári sa častokrát, podľa môjho názoru, domáhajú právomocí, ktoré im neprislúchajú. Prepáčte, ale ja si nebudem pýtať povolenie alebo súhlas, či môžem niečo predložiť na vládu alebo nie. To nie je úloha odborárov. Tie požiadavky sa menia zo dňa na deň a toto zodpovedný partner nerobí," hovorí Šaško s tým, že Visolajského vyzval, aby do utorka predložil konkrétne požiadavky, čo ešte z pohľadu odborárov žiadajú od ministra zdravotníctva, aby došlo ku stiahnutiu výpovedí. "Ak dôvodom na výpovede naozaj nie sú platy, ako to LOZ deklaruje, na výpovede nie je v súčasnosti dôvod," upozornil Šaško.
Opätovne požiadal všetkých lekárov, ktorí podali výpovede, aby si svoje rozhodnutie rozmysleli, pretože naša spoločnosť si ich váži, potrebuje ich a bez sa nich sa systémové zmeny robiť nedajú. "O konkrétnych plánoch, ktoré idú aj nad rámec memoranda, budem informovať už zajtra na rokovaní Odvetvovej tripartity," dodal.
Ďalší predstavitelia Hlasu-SD - minister školstva Tomáš Drucker i minister investícií Richard Raši zvýraznili okrem snahy sa s lekármi dohodnúť aj nevyhnutnosť zabezpečiť ústavné právo občanov na zdravotnú starostlivosť. "Ak by sme neprijali tento zákon, musel by byť pravdepodobne vyhlásený núdzový stav, ktorý sa týka všetkých občanov celého Slovenska, boli by obmedzené osobné slobody a aj sankcie by boli oveľa tvrdšie, ako sa zavádzajú v rámci prípadného vyhlásenia mimoriadnej situácie," dodal Raši s tým, že v tomto prípade by lekárom hrozilo "len" jednoročné väzenie.
Minister v piatok rokoval s odbormi
Minister zdravotníctva v piatok (6. 12.) po rokovaní s Lekárskym odborovým združením (LOZ) informoval, že má plán, ako zabezpečiť zdravotnú starostlivosť po novom roku, ak výpovede lekárov nadobudnú platnosť. Jeho prioritou však je sa s LOZ dohodnúť. Lekárskych odborárov požiadal, aby budúci týždeň predstavili aktualizovaný zoznam svojich požiadaviek, ktorý bude realizovateľný do konca roka.
Šéf LOZ Peter Visolajský takisto deklaroval ochotu sa dohodnúť. Prisľúbil zaslanie aktualizovaného zoznamu požiadaviek, od ministra zároveň odborári očakávajú predloženie odpočtu memoranda.
