BRATISLAVA - Povinnosť vytvárania neproduktívnych prvkov na ornej pôde sa odstraňuje. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia o požiadavkách na udržiavanie poľnohospodárskej plochy, aktívneho poľnohospodára a kondicionality z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom návrhu nariadenia vlády je zosúladenie podmienok v oblasti poskytovania priamych platieb a neprojektových podpôr s platnou európskou legislatívou pre rok 2025," priblížil v dôvodovej správe k vládnemu materiálu agrorezort. MPRV upozornilo, že sa okrem iného upravuje najneskorší termín výkonu prvej agrotechnickej operácie na trvalých trávnych porastoch, ktorou je kosenie alebo pasenie, z 31. júla na 31. augusta.
aktuálne video
"Termín sa mení z dôvodu skutočnosti, že poľnohospodárom viac vyhovuje neskorší termín v súvislosti s potrebou vytvorenia väčšieho množstva trávnej hmoty na výrobu krmovín pre hospodárske zvieratá," dodalo MPRV.
Administratívne a ekonomické zaťaženie farmárov by sa malo znížiť
Administratívne a ekonomické zaťaženie poľnohospodárov by sa malo znížiť. Vyplýva to z novely nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o pravidlách poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb, ktoré v stredu schválil vládny kabinet. Účinnosť nariadenia vlády sa navrhuje od 1. januára 2025.
"Cieľom návrhu nariadenia vlády je taktiež novelizácia príslušných ustanovení nariadenia vlády z dôvodu zosúladenia s právne záväznými aktami EÚ a modifikovaným Strategickým plánom Spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027 a precizovanie ustanovení s cieľom zabezpečiť ich jednoznačnú aplikáciu aj v nadväznosti na potrebu zjednodušenia aplikačnej praxe," priblížilo ministerstvo pôdohospodárstva.
Úpravy sa podľa MPRV zameriavajú na zmeny, ktoré sú prospešné pre poľnohospodárov z hľadiska zníženia ich administratívneho a ekonomického zaťaženia, reagujú na skúsenosti poľnohospodárskych podnikov so zavádzaním novej podpory formou celofarmovej ekoschémy v rokoch 2023 a 2024.
"Táto úprava povedie k zvýšeniu záujmu poľnohospodárskych podnikov pri zapojení sa do celofarmovej ekoschémy, k vytvoreniu väčšieho priestoru pre biodiverzitu na národnej úrovni, ako aj k zvýšeniu počtu zvierat pre podporu zlepšenia životných podmienok zvierat podporou pastevného chovu," zdôraznil v dôvodovej správe k nariadeniu materiálu agrorezort.
MPRV dodalo, že zmena sa týka aj spôsobu obhospodarovania biopásov a termínu ich zrušenia bez povinnosti náhrady založením nových, zmeny manažmentu biopásov a neproduktívnych plôch pri eliminácii premnoženého hraboša poľného. Úpravou sa zároveň zvyšuje variabilita podielu zmesí osív pre opeľovače.
Podmienky pre vstup žiadateľa do ekologického poľnohospodárstva sa zmenia
Podmienky pre vstup nového žiadateľa do ekologického poľnohospodárstva sa zmenia. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia o pravidlách poskytovania podpory na neprojektové opatrenia strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP), ktorý v stredu schválila vláda. Účinnosť návrhu nariadenia vlády sa navrhuje od 1. januára 2025.
"Cieľom návrhu nariadenia vlády je v nadväznosti na druhú modifikáciu Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027 a v nadväznosti na poznatky z aplikačnej praxe upraviť a aktualizovať niektoré ustanovenia nariadenia vlády," spresnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR, ktoré návrh novely nariadenia predložilo na rokovanie vlády.
"Navrhujú sa viaceré zmeny v podmienkach poskytovania podpôr, najmä ustanovenie možnosti pre nových žiadateľov, ktorí nie sú zaradení v opatrení ekologické poľnohospodárstvo, vstúpiť do opatrenia a prijať záväzok na dvojročné obdobie, ako aj možnosti zámeny vybraných opatrení alebo operácií za iné opatrenie alebo operáciu s vyšším environmentálnym cieľom," spresnil agrorezort.
MPRV dodalo, že v nariadení sa navrhuje aj spresnenie úpravy vo vzťahu k poskytnutiu podpory na vybrané operácie pri prekročení limitných hodnôt rizikových prvkov v podporovaných druhoch zeleniny a ovocia.
Poskytovanie podpôr sa pre 2. modifikáciu strategického plánu upraví
Pravidlá pre poskytovanie priamych podpôr sa v súvislosti s druhou modifikáciou strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ na roky 2023 - 2027 upravia. Vyplýva to z návrhu novely nariadenia vlády z dielne Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR o predkladaní žiadostí a znižovaní priamych podpôr, ktorý v stredu schválil vládny kabinet. Účinnosť návrhu nariadenia sa navrhuje od 1. januára 2025.
"Cieľom návrhu nariadenia vlády je reflektovať na niektoré zmeny v oblasti priamych podpôr v nadväznosti na druhú modifikáciu Strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky 2023 - 2027, aby sa zabezpečil jednoznačný výklad pravidiel pri predkladaní žiadostí o priame podpory a spresnili sa pravidlá znižovania priamych podpôr," uviedol agrorezort v dôvodovej správe.
Navrhované úpravy sú podľa MPRV nevyhnutné na zabezpečenie právnej istoty, ochrany práv poľnohospodárov a sú zaručením bezproblémového, koherentného a efektívneho fungovania poskytovania priamych podpôr.
Vláda schválila návrh zákona o podpore prioritných okresov
Mali by sa zaviesť a definovať prioritné okresy, pretože súčasná definícia najmenej rozvinutých okresov nie je dostačujúca. Postavenie regiónov by sa malo hodnotiť na základe ukazovateľa regionálneho rozvoja. Vyplýva to z návrhu zákona o podpore prioritných okresov z dielne ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richarda Rašiho (Hlas-SD), ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom návrhu zákona o podpore prioritných okresov je odklon od nedostačujúcej definície najmenej rozvinutých okresov, ktorá bola vymedzená iba na základe jediného ukazovateľa - podielu disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku,- a príklon k zavedeniu a definícii prioritných okresov, ktoré sa zakladajú na zhodnotení ukazovateľov vo viacerých oblastiach," uviedol predkladateľ.
Prax pri poskytovaní regionálneho príspevku podľa zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov podľa neho ukázala, že je potrebné zabezpečiť efektívnejšie vyhlasovanie výziev, ako aj prijímanie a hodnotenie žiadostí o regionálny príspevok. Predkladaná zmena prináša nový prístup k hodnoteniu regionálneho rozvoja, ktorý umožňuje robiť kvalifikovanejšie a efektívnejšie rozhodnutia na základe objektívne overiteľných údajov.
Návrh zavádza zmenu v posudzovaní stavu regiónu na úrovni okresu, a to na základe rozšírenia oblastí, ktoré sú dôležité pre hodnotenie regionálnych rozdielov. Hodnotenie celkového postavenia regiónu by malo byť na základe ukazovateľa regionálneho rozvoja. Ten sa vypočíta podľa čiastkových ukazovateľov, akými sú sociálno-ekonomická oblasť, demografický stav či oblasť prístupu k verejnej infraštruktúre a základným službám.
"Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa regionálneho rozvoja vrátane hodnotenia stavu okresu v jednotlivých oblastiach. Identifikované prioritné okresy budú predstavovať okresy s najväčšou potrebou podpory, zamerania zdrojov a s cieľom zintenzívnenia opatrení na zlepšenie ich situácie," uzavrel predkladateľ.
Vláda súhlasí s vysporiadaním majetkových vzťahov Verejných prístavov s SPaP
Štátne Verejné prístavy (VPAS) budú môcť vysporiadať majetkovoprávne vzťahy so Slovenskou plavbou a prístavmi (SPaP) odkúpením nákladných prístavov v Bratislave a Komárne. Kúpna cena bude stanovená dohodou oboch strán, má byť však nižšia ako znalcom stanovená hodnota a maximálne do 170 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH). V stredu s týmto variantom vysporiadania majetkovoprávnych vzťahov medzi spoločnosťami súhlasila vláda.
Pozemky v nákladných prístavoch v Bratislave a Komárne vlastní spoločnosť Verejné prístavy, infraštruktúru a superštruktúru k nim však vlastní SPaP. Toto rozdielne vlastníctvo podľa rezortu dopravy spôsobuje komplikácie spoločnosti Verejné prístavy pri prevádzkovaní verejných prístavov aj pri uzatváraní nájomných vzťahov s jednotlivými užívateľmi verejných prístavov.
Verejné prístavy sa bezodplatného užívania ciest a spevnených plôch v nákladnom prístave Bratislava domáhali aj súdnou cestou, súd však návrh na neodkladné opatrenie zamietol. Nevysporiadané majetkovoprávne vzťahy komplikujú nielen prístup do nákladného prístavu, ale podľa rezortu dopravy vplývajú aj na rozvoj nákladných prístavov v Bratislave a Komárne. Možnosti čerpania finančných prostriedkov z EÚ na rozvoj prístavov sú totiž podmienené vlastníctvom majetku.
"Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky v tejto téme dlhodobo spolupracuje a komunikuje s Európskou komisiou, najmä s jej poradným a konzultačným orgánom JASPERS, ktorý pôsobí v rámci Európskej investičnej banky. Zo strany expertov Európskej komisie bolo v záverečnej správe JASPERS o príprave modernizácie bratislavského prístavu jasne skonštatované, že možnosti čerpania európskych prostriedkov na rozvoj prístavov sú jednoznačne podmienené vlastníctvom súvisiacej infraštruktúry. Preto je odporúčané túto oblasť vyriešiť prioritne na národnej úrovni," vysvetlil rezort dopravy.
Na riešenie majetkovoprávneho vysporiadania boli navrhnuté tri varianty, a to zachovanie súčasného stavu, vyvlastnenie majetku vo vlastníctve súkromného vlastníka alebo odkúpenie časti majetku súkromného vlastníka s cieľom uvoľniť možnosti čerpania zdrojov na modernizáciu a výstavbu lokality bazéna Pálenisko.
Vláda schválila nariadenie, ktorým sa ustanovuje nový spôsob výpočtu mýta
Vláda stanovila spôsob výpočtu mýta, sadzby mýta, spôsob určenia emisnej triedy vozidla a systém zliav zo sadzieb mýta. Nariadenie, ktoré v stredu schválil vládny kabinet, nadväzuje na novelu zákona o výbere mýta z 27. novembra 2024.
"Účelom návrhu nariadenia vlády je regulácia zásad spoplatnenia vymedzených úsekov ciest mýtom v súlade so smernicou (EÚ) 2022/362 a nastavenie mýtnych sadzieb tak, aby Slovenská republika nebola znevýhodnená v ekonomickom a dopravnom modeli ako tranzitná krajina v rámci stredoeurópskeho priestoru," uvádza sa v materiáli rezortu dopravy predloženom na rokovanie vlády.
Sadzba dane pre nákladné vozidlá sa bude podľa nariadenia vlády stanovovať na základe emisnej triedy CO2 vozidla, emisnej triedy vozidla EURO a počtu náprav. Do sadzby mýta sa budú započítavať poplatky za infraštruktúru, poplatky za externé náklady spojené s emisiami CO2 spôsobenými premávkou a poplatky za externé náklady spojené so znečistením ovzdušia spôsobené premávkou. Nariadenie tiež upravuje poskytovanie množstevných zliav pre autodopravcov. Nariadenie bude účinné od 1. júla 2025.
Elektronická verejná správa by sa mala zjednodušiť a prejsť revíziou
Fungovanie elektronickej verejnej správy a výkon verejnej moci majú prejsť viacerými zmenami, akými sú aj zjednodušenie či revízia. Vyplýva to z návrhu legislatívneho zámeru zákona o elektronickej verejnej správe z dielne ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR Richarda Rašiho (Hlas-SD), ktorý v stredu schválila vláda.
"Cieľom je predstaviť koncepciu navrhovaných zmien v oblasti elektronického výkonu verejnej moci, ktoré si vzhľadom na ich povahu a rozsah vyžiadajú tvorbu nového zákona. Zároveň ide o snahu iniciovať diskusiu širokej odbornej verejnosti s cieľom zrevidovať a zjednodušiť právnu úpravu v oblasti e-Governmentu," uviedol predkladateľ.
Predmetom právnej úpravy by podľa neho mali byť nové pravidlá výkonu verejnej moci a fungovania elektronickej verejnej správy. Tie sa budú týkať digitálnej transformácie, dátovej transformácie, sprístupnenia štátnych riešení, zjednodušenia a revízie.
Prvé dve skupiny návrhov nových pravidiel obsahujú systémové zmeny. "Ide o zmeny, ktoré kladú vysoké nároky na koordináciu, znalosť procesov, komunikáciu s rezortmi, ako aj na pripravenosť rezortných evidencií, korektnosť a kvalitu dát a zrejme aj technické riešenie," dodal predkladateľ s tým, že pôjde o pomerne náročnú úpravu.
Tretia skupina pravidiel nadväzuje na začaté aktivity v oblasti bankového sektora, sektora pôšt a sektora elektronických komunikácií. Snahou štvrtej skupiny je odstrániť vnímanie zákona o e-Governmente ako príliš zložitého predpisu. Pôjde teda najmä o zmeny v prístupe k regulácii a k jej obsahu, ale aj k jazyku právneho predpisu.
"Piatu skupinu tvoria konkrétne návrhy zmien v dnešnom zákone o e-Governmente, ktoré vyplynuli z revízie jeho ustanovení po vyše dekáde existencie zákona o e-Governmenu," uzavrel predkladateľ.
Vláda schválila akčné plány inklúzie Rómov na roky 2025 - 2027
Vláda v stredu schválila Akčné plány k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027. Prioritnými oblasťami sú zamestnanosť, vzdelávanie, zdravie a bývanie, boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie.
"Tento rámcový dokument je záväzkom vlády Slovenskej republiky, ktorý na úrovni priorít definuje smerovanie verejných politík na účely dosiahnutia viditeľnej zmeny v oblasti rovnosti a začleňovania Rómov," uvádza sa v materiáli. Akčné plány majú poskytnúť efektívny rámec na dosiahnutie pokroku v oblasti sociálnej inklúzie a rovnosti príležitostí pre rómsku komunitu na Slovensku. Ich implementácia má prispieť nielen k zlepšeniu životných podmienok Rómov, ale aj k zvýšeniu sociálnej súdržnosti.
Materiál vychádza z dlhodobých strategických cieľov SR v oblasti sociálnej inklúzie a zodpovedá záväzkom, ktoré Slovensko prijalo v rámci Európskej únie a medzinárodných organizácií v oblasti podpory znevýhodnených skupín obyvateľstva, najmä rómskej menšiny.
Správu o plnení úloh jednotlivých rezortov vyplývajúcich z akčných plánov vypracuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity každoročne. Na rokovanie vlády ju predloží každý rok do 30. septembra počnúc rokom 2026. V priebehu roka 2028 budú akčné plány aktualizované spolu s koncipovaním nových úloh.
"Úlohy v akčnom pláne budú financované v rámci schválených limitov výdavkov na jednotlivé rozpočtové roky bez dodatočných požiadaviek na štátny rozpočet, s čím jednotlivé rezorty súhlasili," píše sa v návrhu. Na realizáciu akčných plánov sú alokované finančné prostriedky z národného rozpočtu a Európskych fondov. V prípade, že by sa akčné plány na roky 2025 - 2027 neprijali, malo by to za následok zastavenie čerpania eurofondov pre oblasť inklúzie Rómov v hodnote viac ako 510,03 milióna eur.
Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško potvrdil, že akčné plány na najbližšie trojročné obdobie nadviažu na doterajšie stanovené úlohy. "Plnenie týchto akčných plánov je podkladom pre možnosť čerpať eurofondy a využívať externé zdroje na potrebnú pomoc a zlepšovanie podmienok marginalizovaných rómskych komunít," zdôraznil Daško. Poukazuje na dôležitosť všetkých prioritných oblastí, zvýrazňuje však prioritný zásah a prepojenie vzdelávania a zamestnanosti. "Od týchto oblastí sa odvíja progres aj v tých ďalších," upozornil.
