VALETTA - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na okraj zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na Malte stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Fotografiu zo stretnutia zverejnilo ruské Ministerstvo zahraničných vecí.
K podobnému stretnutiu došlo aj v septembri počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. "Diskutovali sme o vývoji v OBSE, kde práve dnes došlo k dohode vo voľbe TOP4 pozícií vo vedení OBSE vrátane voľby generálneho tajomníka, ktorým sa stal turecký kandidát Feridun Sinirlioglu," priblížil šéf slovenskej diplomacie, ktorý s ruským ministrom otvoril tiež témy týkajúce sa národných záujmov v oblasti energetických zdrojov.
"Je v záujme SR zachovať existujúce koridory z Ruskej federácie pre tranzit ropy a plynu, ktoré sú spoľahlivé a cenovo stabilné. Aj keď pracujeme na diverzifikácii týchto dodávok, je pre nás dôležité mať zabezpečené dodávky v množstve, aké potrebujeme, a za výhodnú cenu," dodal Blanár. Ruská strana podľa neho potvrdila, že je pripravená naďalej dodržiavať svoje záväzky pri dodávkach. Šéf slovenskej diplomacie zároveň zopakoval konzistentný pohľad SR na vojenský konflikt na Ukrajine s dôrazom na porušenie medzinárodného práva.
Blanár a maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó sa s Lavrovom stretli aj v marci na regionálnom fóre v Turecku, za čo ich kritizovali okrem iného partneri z V4. Český premiér Petr Fiala krátko po spomínanej schôdzke oznámil prerušenie česko-slovenských medzivládnych konzultácií.
Lavrov obvinil Spojené štáty zo snáh o destabilizáciu Eurázie
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok na OBSE obvinil Spojené štáty z vojenských cvičení v ázijsko-tichomorskom regióne, ktorých cieľom je podľa neho "destabilizovať celý euroázijský kontinent". Lavrov vo svojom prejave tiež vinil Západ z novej studenej vojny, pričom varoval, že môže prerásť do konfliktu medzi Východom a Západom.
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken počas stretnutia kritizoval Lavrova, ktorý v čase jeho prejavu nebol v miestnosti. "Je mi ľúto, že náš kolega, pán Lavrov, odišiel z miestnosti a nedoprial mi, aby nás počúval tak, ako my počúvame jeho. A samozrejme, náš ruský kolega je veľmi zručný v topení poslucháčov v cunami dezinformácií," povedal Blinken.
"Ale nenechajme sa oklamať a nedovoľme mu oklamať nikoho ďalšieho. Toto nie je a nikdy nebolo o ruskej bezpečnosti. Toto je o Putinovom imperiálnom projekte vymazať Ukrajinu z mapy," dodal.
Rokovania začali výzvou, aby sa Rusko stiahlo z Ukrajiny
Výročnému 31. zasadnutiu Ministerskej rady OBSE predsedá maltský vicepremiér a minister zahraničných vecí Ian Borg v pozícii úradujúceho predsedu organizácie. Rokovania začal výzvou, aby sa Rusko stiahlo z Ukrajiny. "Nedávna eskalácia a útoky sa musia okamžite zastaviť, aby sa pripravila pôda pre diplomatický proces, ktorý povedie ku komplexnému spravodlivému a trvalému mieru," povedal Borg.
Šéf ruskej diplomacie, na ktorého EÚ uvalila sankcie, nenavštívil členskú krajinu eurobloku od cesty do Štokholmu v decembri 2021, kde sa taktiež zúčastnil na zasadnutí OBSE, píše AFP s odvolaním na ruské médiá. Poľsko, ktoré hostilo summit v roku 2022, nepovolilo Lavrovovi účasť. Ukrajina vyzvala, aby bolo Rusko vylúčené z organizácie a kvôli účasti Lavrova bojkotovala minuloročný summit v Skopje.
archívne video
OBSE so sídlom vo Viedni bola založená v roku 1975 na vrchole studenej vojny s cieľom podporovať dialóg medzi Západom a Východom. V súčasnosti má 57 členských štátov vrátane Ruska. Cieľom organizácie je posilniť európsku bezpečnosť a upevniť ľudské práva, demokraciu a právny štát. Organizácia v súčasnosti prechádza hlbokou krízou, ktorú spôsobilo porušenie jej základných zásad zo strany Ruska práve v súvislosti s jeho agresiou voči Ukrajine.
Slovensko a Maďarsko zaujal koncept bezpečnostnej architektúry Eurázie
Slovensko spolu s Maďarskom zaujal rozvoj nového eurázijského bezpečnostného rámca, ktorý predstavilo Rusko na druhej medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v Minsku, tvrdí ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Rusko a Bielorusko po konferencii vyjadrili podporu vypracovaniu Eurázijskej charty rozmanitosti a multipolarity. "Jednotlivé časti tejto charty sme zdieľali s krajinami, ktoré sú členmi Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), Eurázijskej ekonomickej únie (EAEU), Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) a Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ). Sprostredkovali sme ju aj členom združenia ASEAN a budeme pokračovať v presadzovaní tejto myšlienky v dialógu so všetkými ostatnými krajinami vrátane európskych štátov, ktoré majú záujem zapojiť sa do diskusie," ozrejmil minister.
Podľa Lavrova sa na konferencii v Minsku zúčastnil aj rezortný partner z Maďarska Péter Szijjártó a záujem prejavilo i Slovensko. "Verím, že aj ostatné krajiny uvidia priamy prínos (tejto koncepcie) v podobe presadzovania svojich dlhodobých záujmov a uspokojovania potrieb obyvateľov," povedal Lavrov. Zároveň zdôraznil, že napriek námietkam Západu sa proces budovania novej bezpečnostnej architektúry v Eurázii už začal, čo Rusko potvrdilo aj na stretnutí OZKB.
"Bez ohľadu na to, či si to Západ želá, alebo nie, proces budovania novej bezpečnostnej architektúry napreduje. Aktuálne už nie je založený na euroatlantickom princípe, ale na pochopení, že jeden eurázijský kontinent v súčasnosti poskytuje možnosti pre všetkých. Rovnaké príležitosti chrániť svoje záujmy a budovať práve bezpečnosť, ktorú proklamovala Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), no ktorú zničil Západ svojím konaním. Docielil to najmä bezohľadným rozširovaním NATO smerom na východ," vyhlásil Lavrov na tlačovej konferencii. Minister dodal, že eurázijská koncepcia sa zakladá na geografických a hospodárskych možnostiach infraštruktúry, ktoré sú dostupné pre všetky krajiny kontinentu.
