Poslanci Národnej rady SR rokujú v utorok: Toto sú návrhy, ktoré schválili

"Cieľom návrhu zákona je úprava legislatívneho rámca pre odpis budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby na základe zmluvy o ubytovaní a s nimi spojené služby," spresnili predkladatelia.

video

Navrhovanou úpravou sa úhrn technického zhodnotenia a opráv vykonaných na budove, ktorá slúži na poskytovanie ubytovacích služieb a s nimi spojených služieb, bude považovať za iný majetok, ak úhrn technického zhodnotenia a opráv v príslušnom zdaňovacom období bude rovný alebo vyšší ako 10 % vstupnej ceny budovy, na ktorej sa technické zhodnotenia a opravy vykonali.

Úprava možnosti odpisu budov, v ktorých sa poskytujú ubytovacie služby, je podľa predkladateľov krokom k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v sektore cestovného ruchu a k zvýšeniu investícií do majetku. Investície do hmotného majetku v podobe budov sa stanú pre podnikateľské subjekty návratnejšie, a teda aj finančne atraktívnejšie.

"V prípade mnohých budov používaných na podnikateľské účely v sektore cestovného ruchu sa hovorí o nahromadenom investičnom dlhu. Naštartovanie investícií do budov bude mať pozitívny vplyv aj na stavebný sektor a s rastom oboch sektorov možno očakávať aj vyššie príjmy do štátneho rozpočtu," zdôraznili v dôvodovej správe predkladatelia.

"Z hľadiska daňových príjmov sa síce na začiatku v dôsledku vyšších odpisov odhaduje väčší výpadok príjmov, avšak tento výpadok bude súbežne kompenzovaný daňovými príjmami z rastu sektorov. Rovnaké ciele a pozitívne vplyvy na stavebný sektor a podnikateľské prostredie sa očakávajú aj v rámci právnej úpravy týkajúcej sa odpisovania budov pre šport a športových stavieb, ktoré sa majú využívať výlučne na účel vykonávania športu," dodali poslanci.

Čistý zisk Eximbanky budúci rok vzrastie na 600 000 eur

Čistý zisk Eximbanky by mal v budúcom roku dosiahnuť 600 000 eur. Oproti očakávanej skutočnosti za rok 2024 by tak mal vzrásť o 50 000 eur alebo 9,1 %. Vyplýva to z rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2025, ktorý v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

"Eximbanka SR predkladá návrh rozpočtu na rok 2025, ktorý nadväzuje na jej hlavné strategické ciele zahŕňajúce diverzifikáciu teritoriálnej štruktúry portfólia, podporu exportu malých a stredných podnikateľov a efektívne riadenie rizík. Vychádza z očakávaných výsledkov hospodárenia za rok 2024, ktoré vyjadrujú reálne dosiahnuteľné ciele pri zohľadnení vývoja hospodárenia Eximbanky v 1. polroku 2024 a z aktuálneho vývoja slovenskej ekonomiky," priblížila v dokumente banka.

Budúci rok očakáva navýšenie objemu bankového a poistného portfólia spolu o 8,5 % na 1,42 miliardy eur. Plánuje pritom podporiť export v sume 1,87 miliardy eur, čo by bol medziročný nárast o takmer desatinu. Výnosy z bankového a poistného portfólia by mali vzrásť o 0,1 % na 34,5 milióna eur. Pri celkových nákladoch predpokladá ich nárast o 9,9 % na 10,9 milióna eur. Tvorba opravných položiek a technických rezerv na krytie rizika z bankových a poistných činností má naopak klesnúť o 4,2 % na 23,1 milióna eur.

Eximbanka avizuje výraznejšiu podporu financovania malých a stredných podnikov, ako aj pokračovanie v podpore veľkých podnikov. Geograficky sa chce zamerať na EÚ, krajiny južného Kaukazu, Ukrajinu, krajiny Blízkeho východu, strednej, južnej a juhovýchodnej Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky a Balkánu, Veľkú Britániu, Turecko a Čínu.

Banka v roku 2025 neočakáva výraznejšiu zmenu v komoditnej štruktúre podporeného exportu. Najväčší podiel tak bude mať aj naďalej chemický, strojársky, celulózo-papierenský a elektrotechnický priemysel. "Ďalšie odvetvia budú reflektovať na dopyt exportérov, pričom doteraz indikované odvetvia záujmu exportérov sú logistika, energetický a ťažobný priemysel, oblasť výstavby, renovácie a prenájmu nehnuteľností a cestovný ruch," doplnila Eximbanka.

Poslanci schválili návrh rozpočtu ÚDZS na roky 2025 až 2027

Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili návrh rozpočtu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na roky 2025 až 2027. Urobili tak v utorkovom hlasovaní. Celkové príjmy vrátane zostatku finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov sa v budúcom roku rozpočtujú vo výške 56 594 864 eur a celkové výdavky zase vo výške 28 234 269 eur. Úrad dohliada nad všetkými kľúčovými aspektmi systému zdravotníctva. Vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti a verejným zdravotným poistením. Cieľom je udržiavať finančnú stabilitu, výkonnosť a solidárnosť systému.

Sociálna poisťovňa ráta v roku 2025 so zdrojmi viac ako 16 miliárd eur

Sociálna poisťovňa (SP) očakáva v roku 2025 zdroje vo výške 16,028 miliardy eur, čo je oproti aktuálnemu roku zvýšenie o takmer 5 %. Príjmy poisťovne by mali dosiahnuť na budúci rok 15,094 miliardy eur, z toho príjmy z poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva 11,566 miliardy eur. Viac ako 934 miliónov eur získa SP z nevyčerpaných zdrojov minulých rokov. Vyplýva to z rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2025 a rozpočtového výhľadu na roky 2026 až 2027, ktoré v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

Zo štátneho rozpočtu by mala SP získať 2,75 miliardy eur, čo je približne rovnaká suma ako predpokladaná skutočnosť tohto roka. V ďalších rokoch by sa podľa dokumentu mala suma postupne znižovať až na 2,35 miliardy eur v roku 2027. Najväčšie výdavky predpokladá poisťovňa pri dôchodkových dávkach, a to vo výške 12,895 miliardy eur. Z toho na starobné poistenie by malo ísť v budúcom roku 11,451 miliardy eur a na invalidné poistenie 1,443 miliardy eur. Druhou najvýraznejšou položkou sú nemocenské dávky, na ktoré je vyčlenených celkovo 1,178 miliardy eur.

Návrh rozpočtu na budúci rok počíta s výdavkami pri úrazovom poistení vo výške 69,3 milióna eur. Na garančné poistenie by malo ísť 42,8 milióna eur. V prípade dávky v nezamestnanosti a na výplatu podpory v čase skrátenej práce ráta SP s výdavkami vo výške 306,9 milióna eur.

"V návrhu rozpočtu na rok 2025 sa na celkových výdavkoch správneho fondu najväčšou mierou podieľajú prostriedky na mzdy v objeme 45,38 %. S tým súvisiace plnenia (poistné a príspevok do poisťovní) predstavujú 17,92 %. Ostatné prevádzkové náklady tvoria 33,98-percentný podiel. Zostávajúcich 2,72 % je určených na kapitálové výdavky," uviedla SP. Poisťovňa dodala, že jej v budúcom roku porastú aj náklady na tovary a poštové služby, a to z dôvodu povinnosti zasielania rozhodnutí o nároku na dávky sociálneho poistenia doporučenou zásielkou a rastu poštových cien. V rokoch 2026 až 2027 sa majú výdavky SP zvýšiť. V roku 2026 majú byť na úrovni 15,605 miliardy eur a nasledujúci rok majú stúpnuť o 331 miliónov eur na vyše 15,936 miliardy eur.

Deficit verejných financií vlani výrazne vzrástol na 5,2 % HDP

Schodok slovenských verejných financií dosiahol v minulom roku 5,2 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 6,4 miliardy eur. Medziročne sa zvýšil o 3,5 percentuálneho bodu (p. b.) alebo 4,6 miliardy eur. Vyplýva to zo Súhrnnej výročnej správy Slovenskej republiky za rok 2023, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok vzali na vedomie.

Dokument zostavuje Ministerstvo financií (MF) SR každoročne v októbri, v čase druhej notifikácie výsledkov hospodárenia verejnej správy za predchádzajúci rok. Oproti predbežným výsledkom z jarnej notifikácie, ktoré obsahoval štátny záverečný účet, sa vlaňajší deficit zvýšil o 0,3 p. b.

Celkové príjmy verejnej správy v roku 2023 predstavovali 53,2 miliardy eur (43,3 % HDP) a celkové výdavky 59,6 miliardy eur (48,5 % HDP). Hrubý verejný dlh ku koncu minulého roka dosiahol 68,9 miliardy eur (56,1 % HDP). Medziročne sa jeho pomer k HDP znížil o 1,6 p. b., v nominálnom vyjadrení však vzrástol o 5,4 miliardy eur.

V rámci 27 členských krajín Európskej únie (EÚ) dosiahlo vlani päť krajín vyšší schodok a 13 krajín vyšší dlh ako Slovenská republika, vyčíslil rezort financií. Priemerný deficit verejných financií v EÚ predstavoval 3,5 % HDP a priemerný dlh 80,8 % HDP. Medziročne sa schodok v priemere zvýšil o 0,3 p. b., hrubý dlh, naopak, klesol o 1,7 p. b.

"Štrukturálne saldo dosiahlo v roku 2023 hodnotu -3,1 % HDP a medziročne sa zhoršilo o 1,9 p. b. V roku 2023 boli identifikované jednorazové vplyvy o 1,3 p. b. voči HDP vyššie ako v roku 2022," priblížilo ministerstvo. Jednorazové vplyvy súviseli najmä s podporou platenia vysokých cien energií, ktorá po očistení o príjmy z eurofondov predstavovala približne 2,2 miliardy eur. Cyklický vývoj ekonomiky mal vlani mierne pozitívny vplyv vo výške 0,2 % HDP.

Poslanci vzali na vedomie strednodobý fiškálny plán vlády

Do roku 2028 by mal deficit slovenských verejných financií klesnúť k úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP), vďaka čomu by mal verejný dlh začať klesať. Na naplnenie tohto plánu je potrebné za štyri roky prijať konsolidačné opatrenia v objeme 4,4 % HDP alebo 7 miliárd eur. Vláda zatiaľ prijala opatrenia na prvý rok v čistom objeme 1,4 % HDP. Vyplýva to z Národného strednodobého fiškálno-štrukturálneho plánu SR na roky 2025 až 2028, ktorý v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR zobrali na vedomie.

Strednodobý plán pripravujú krajiny EÚ tento rok prvýkrát, a to v súvislosti s nedávnou reformou európskych rozpočtových pravidiel. Tie majú za cieľ nastaviť také tempo konsolidácie pre najbližšie roky, aby sa dlh a deficit hospodárenia udržali pod hranicami 60 %, resp. 3 % HDP aj desať rokov po horizonte plánu. "V dôsledku toho musí Slovensko, ako krajina výrazne čeliaca demografickému tlaku populácie, už do niekoľkých rokov dosiahnuť rozpočtovú pozíciu blízko vyrovnaného hospodárenia," vysvetlilo v dokumente Ministerstvo financií (MF) SR.

Na dosiahnutie týchto cieľov sa zavádzajú každoročné limity rastu čistých výdavkov ako jediný záväzný operatívny nástroj, ktorého plnenie sa bude vyžadovať. "Do roku 2028 strednodobý plán cieli celkový pokles deficitu k 2 % HDP, kedy by už mal dlh v pomere k HDP začať medziročne klesať. Maximálny rast čistých výdavkov do roku 2028 je na úrovni 8,1 %," vyčíslilo ministerstvo s tým, že v nasledujúcich rokoch budú v jednotlivých návrhoch rozpočtu špecifikované opatrenia na naplnenie týchto cieľov.

Aktuálny strednodobý plán obsahuje podľa MF približne tretinu potrebnej konsolidácie. "Ide najmä o reformu sadzieb DPH, zvýšenie korporátnej dane pre veľké podniky, zvýšenie sektorových daní v regulovaných odvetviach, či zacielenie sociálnych výdavkov na nízkopríjmových obyvateľov. Väčší objem konsolidačných opatrení zároveň kryje niektoré nové výdavky najmä v sociálnej oblasti, a tiež umožňuje vytvorenie rezervy na nepredvídaný vývoj," priblížil rezort financií.

V strednodobom pláne predstavuje aj plánované a realizované reformy a investície, ktoré majú prispieť k naplneniu spoločných priorít EÚ a špecifických odporúčaní pre Slovensko. Ide napríklad o opatrenia v oblasti spravodlivej zelenej transformácie, reformy na zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, podpory znevýhodnených skupín a riešenia energetickej chudoby, či prechod na digitálnu spoločnosť.

Zdanenie medzi SR a Moldavskom bude modernejšie upravené

Medzinárodná zmluva medzi SR a Moldavskou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov a z majetku bude doplnená o nový protokol. Dôjde tak k modernizácii danej zmluvy bez rozšírenia bilaterálnej základne Slovenska. Vyplýva to z návrhu na uzavretie protokolu medzi týmito dvomi krajinami, s ktorým v utorok súhlasili poslanci Národnej rady (NR) SR.

"Potreba úpravy vyplýva zo zásadných zmien v oblasti medzinárodného zdaňovania, ktoré nastali od roku 2003, keď bola zmluva podpísaná. Účel a predmet protokolu sa zhodujú s účelom a predmetom zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, t. j. vytvorenie právneho rámca pre rozvoj všestranných a vzájomne výhodných hospodárskych vzťahov," špecifikuje predkladacia správa.

Malo by tak dochádzať k efektívnemu zamedzeniu dvojitého zdanenia a eliminácii nadmerného daňového zaťaženia. Protokol upravuje a dopĺňa zmluvu najmä o vybrané opatrenia akčného plánu týkajúce sa boja proti erózii základov dane a presunu ziskov. Zavádza taktiež nové pojmy a upravuje článok o výmene informácií.

K podpisu samotného protokolu došlo v priebehu septembra za prítomnosti slovenského ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD) a ministerky financií Moldavska Victorie Belous. Zo strany Moldavska by tak malo ísť o snahu zintenzívniť svoje kroky v prístupových rokovaniach k Európskej únii.

"Moldavsko sa vzhľadom na ambície musí priblížiť k štandardom, najmä čo sa týka medzinárodného zdaňovania, a hlavne k štandardom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). V spomínanom protokole sme rozširovali uvedené štandardy vo vzťahu k Moldavskej republike," povedal pri septembrovom podpise slovenský minister financií.

Turistické trasy a značenia by mal zastrešovať samostatný zákon

Turistické trasy a značenia by mal zastrešovať samostatný zákon. Vytvorenie jednotného právneho rámca, ktorého súčasťou by mal byť aj jednotný turistický register, navrhlo opozičné KDH. Ich návrh zákona o turistických trasách posunuli v utorok poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania.

"Cieľom návrhu zákona je predovšetkým vytvoriť doposiaľ neexistujúci jednotný právny rámec pre problematiku turistických trás a turistického značenia, zaviesť jednotný turistický register a upraviť proces zápisu údajov do tohto registra, zákonom upraviť problematiku turistického značenia a za účelom ochrany turistických trás a turistického značenia upraviť priestupky a iné správne delikty na tomto úseku," vysvetlili v dôvodovej správe predkladatelia.

Poslanci KDH pripomenuli, že turistické značené trasy sú "unikátnym pokladom a významným kultúrnym dedičstvom Slovenska". Turistika je podľa nich najmasovejšia rekreačnom-športová aktivita na Slovensku, ktorá prispieva k zdraviu občanov, ale aj k rozvoju cestovného ruchu.

V súčasnosti je na Slovensku približne 30 000 kilometrov značkovaných turistických a náučných chodníkov a cyklistických trás. O udržiavanie turistických trás sa starajú značkárske a turistické kluby či samosprávy. Poslanci KDH však upozornili na chýbajúcu právnu ochranu a jasné pravidlá zo strany štátu.

"Doteraz platná a účinná právna úprava na danom úseku chýbala a problematika turistických trás bola upravená nedostatočne, len parciálne v osobitných právnych predpisoch. Návrh zákona o turistických trasách upravuje turistické značkované trasy, proces a zodpovedné osoby na značkovanie turistických trás, ako aj ich práva a povinnosti, ktoré vyplývajú zo znenia samotného zákona," vysvetlili predkladatelia. Právna úprava by mala upraviť aj práva a povinnosti ľudí na turistických trasách a tiež určiť sankcie za prípadné priestupky.

Zriadi sa web na porovnanie cien potravín v maloobchode

Informačný systém Ministerstva financií (MF) SR bude doplnený o webové sídlo slúžiace na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode. Vyplýva to z návrhu novely zákona o cenách, ktorý v utorok definitívne schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.

"Zriadenie webového sídla na porovnanie cien potravín predávajúcich v maloobchode je súčasťou opatrení, ktoré boli prijaté vládou Slovenskej republiky ako jemnejšie opatrenia, ktoré zákon o cenách umožňuje v rámci protiinflačného pôsobenia štátu, oproti regulácii cien," zdôvodnil rezort financií ako predkladateľ návrhu.

Novou kompetenciou ministerstva financií bude zverejňovanie cenových informácií o vybraných tovaroch, ktoré majú okrem iného slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji týchto vybraných tovarov. "Cieľom návrhu tejto novely je preto vytvorenie celkového legislatívneho rámca pre zavedenie elektronického systému zverejňovania cien vybraných tovarov," vysvetlilo ministerstvo.

Tento systém má podľa MF SR slúžiť na informovanie verejnosti o cenovom vývoji vybraných tovarov, uľahčenie orientácie na trhu pre slovenských spotrebiteľov, ktorí vďaka tomuto systému budú môcť napríklad nájsť najlacnejšie potrebné tovary, cenovú históriu, zľavy tovarov, vytvorenie si nákupného zoznamu a podobne.

"V prvom kroku pôjde o zvýšenie transparentnosti cien vybraných základných potravín a v budúcnosti pri nepriaznivých cenových výkyvoch môže dôjsť k doplneniu iných dôležitých tovarov. Pre predajcov bude štátom vytvorené spoločné miesto, kde budú vybrané predávané tovary sústredené," dodal rezort financií. Zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2025.