BRATISLAVA - Prezident SR Peter Pellegrini nesúhlasí s novým inštitútom v novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je "mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií" spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok. Preto sa rozhodol v utorok vrátiť Národnej rade SR danú poslaneckú novelu na opätovné prerokovanie. Informoval o tom odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
archívne video
Podľa prezidentových slov môže tento nejasný a nezadefinovaný inštitút v praxi spôsobiť spor o tom, kedy a ako sa bude aplikovať. Vytvára sa tak podľa neho priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a uplatňovanie dvojakého metra pri vybavovaní žiadostí občanov a realizácii práva na informácie. "Cieľom je efektívnejšia a zrozumiteľnejšia právna úprava, keďže zákon o slobodnom prístupe k informáciám používajú občania na dennej báze," uviedol prezident.
Nadmerné zaťažovanie úradov
Prijatou novelou sa podľa prezidenta zavádza právna neistota medzi orgánmi verejnej moci pri výkone im priznanej právomoci - bez potrebných mantinelov, kedy a ako spomínaný inštitút používať. "To by mohlo vyvolať množstvo nových súdnych sporov," zhodnotil prezident. Domnieva sa tiež, že by došlo aj k nadmernému zaťaženiu povinných osôb (úradov) pri vyčíslovaní úhrad za vyhľadávanie informácií a následných námietkach občanov o výške úhrady, čo opäť skôr administratívne zaťaží samotné úrady, než im pomôže.
Poskytovanie informácií cez infozákon bude môcť byť spoplatnené
Národná rada SR schválila 7. novembra novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa nej poskytovanie informácií cez infozákon bude môcť byť spoplatnené. Stoja za ňou poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňujú potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
"Cieľom návrhu je zavedenie mechanizmu, ktorý umožní povinným osobám efektívnejšie riadiť proces poskytovania informácií a zabezpečiť úhradu nákladov spojených s rozsiahlym vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. Navrhovaná úprava zákona zavádza možnosť povinných osôb požadovať úhradu nákladov spojených s mimoriadne rozsiahlym vyhľadávaním informácií," poznamenali predkladatelia.
Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka
V prípade, že povinná osoba bude za poskytnutie informácie požadovať úhradu, musí to spolu s výškou úhrady oznámiť žiadateľovi v lehote do piatich pracovných dní. "Z oznámenia musí byť zrejmé, na základe akých skutočností a akým spôsobom bola výška úhrady povinnou osobou vyčíslená," píše sa v novele. Žiadateľ bude môcť proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Poslanci za SNS tvrdia, že vychádzajú z českej praxe, kde sa obdobná úprava premietla do eliminácie zneužívania infozákona. Novelizovaná legislatíva prinesie tiež predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií z ôsmich na 12 pracovných dní. Predkladatelia to odôvodnili tým, že sa tak pre povinné osoby vytvorí priestor na právne korektné a materiálne náročné spracovanie žiadostí, čím sa zamedzí povrchnému vybavovaniu žiadostí. Myslia si tiež, že sa zmenou predíde administratívnej preťaženosti povinných osôb. Novela má nadobudnúť účinnosť od 1. marca budúceho roka.
Verejný ochranca práv ocenil rozhodnutie prezidenta vetovať novelu infozákona
Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský ocenil utorkové rozhodnutie prezidenta SR Petra Pellegriniho vetovať novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa VOP otvára novela cestu orgánom verejnej moci v nejednoznačných prípadoch spoplatňovať informácie, čo považuje za zásah do ústavného princípu právnej istoty. Podotkol aj to, že okrem obyvateľov sa novela dotkne novinárov a zasiahne do ich slobody prejavu a práva na prístup k informáciám.
"Na Slovensku sme mali do prijatia vetovanej novely zákon o slobode informácií, ktorý bol vzorom pre transparentnosť a otvorené vládnutie pre celý svet. Bol rozsiahly a umožňoval obyvateľom jednoduchý a rýchly prístup k informáciám. Mal priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom živote. Žiaľ, novela zákona o slobode informácií takmer po 24 rokoch jeho existencie znižuje úroveň prístupu obyvateľov k informáciám," konštatoval VOP s tým, že novela realizáciu politických práv podmieňuje zaplatením úhrady, čo považuje za neprípustné.
Poukázal tiež na to, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám je nástrojom presadzovania princípu transparentnosti, ktorý je v právnom a demokratickom štáte jedným zo všeobecných princípov ovládajúcich činnosť orgánov verejnej moci vrátane orgánov verejnej správy.