BRATISLAVA – Namiesto šetrenia len ďalšie navyšovanie výdavkov?! Konečne už poznáme vládny návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok. Podľa analytika slovenského think-tanku Tomáša Meravého však len potvrdzuje, že vláda nešetrí, ale, naopak, pokračuje v neúmernom zvyšovaní verejných výdavkov. V pozitívnom duchu vyzdvihol len jedinú vec.
archívne video
Meravý poukázal na to, že v samotnom návrh rozpočtu je uvedené, že celkové výdavky verejnej správy majú na budúci rok vzrásť na 66,5 miliardy eur, čo je o 5,2 miliardy eur viac než tento rok. „Príjmy majú narásť ešte viac: o 6,1 miliardy na 59,9 miliardy eur. Celková miera prerozdeľovania sa má takisto zvýšiť: verejné výdavky vyjadrené v pomere k veľkosti ekonomiky vzrastú z tohtoročných 46,8% HDP na 47,5% HDP. Takýto nárast výdavkov nie je prejavom konsolidácie, ale skôr ďalšieho míňania,“ uviedol.
Napriek schválenému balíku opatrení za 2,7 miliarde podľa neho klesne deficit len o necelú miliardu eur, teda o približne 1% HDP. „Je zrejmé, že mimoriadne silné zvyšovanie daní nebolo nevyhnutné na konsolidáciu verejných financií, ale že v prevažnej miere slúži na financovanie iných priorít vlády,“ odkázal.
Slovensko bude podľa jeho slov v roku 2025 dosahovať ešte vyššiu mieru prerozdeľovania než počas covidovej pandémie. „Tá si vo všetkých štátoch vyžiadala dočasný nárast verejných výdavkov, čo súviselo s potrebou udržania zamestnanosti vo firmách, ale aj s nevyhnutným nárastom výdavkov na zdravotníctvo. Po odznení kríz by však výdavky mali automaticky klesnúť a s nimi by mali klesnúť i deficity. Na Slovensku sa to žiaľ nedeje,“ konštatuje Meravý.
Výrazný nárast výdavkov sme mali ešte v roku 2023 vďaka pomerne štedrému nastaveniu energopomoci. Tá pomohla v danom roku na Slovensku udržať rast ekonomiky o 1,6%, zatiaľ čo ostatné štáty v regióne upadli vplyvom prudkého nárastu cien energií do recesie. Podstatné však podľa analytika je, že táto energopomoc bola len dočasná a sčasti preplatená z eurofondov. „Keďže ceny energií poklesli, budúcoročný rozpočet počíta s pomocou už len vo výške 235 miliónov eur. Pričom vláda dokonca vraví, že na ňu pôjde napokon iba 100 miliónov. To je len zlomok nákladov, ktoré štát vynakladal na energopomoc v predošlých rokoch (2,2 miliardy eur v roku 2023 a 1,2 miliardy eur v roku 2024). Nebyť rozšafnej politiky súčasnej vlády, deficit verejných financií by bol len vďaka znižovaniu energopomoci klesol za dva roky o takmer dve miliardy eur sám od seba,“ uviedol.
Pripomenul tiež zámer premiéra Robert Fica výrazne zoštíhliť úradnícky aparát. Skončiť mohla až tretina vládnych úradníkov. Avšak predložený návrh rozpočtu na budúci rok počíta s nárastom celkovej zamestnanosti vo verejnej správe zo 442- tisíc na 447-tisíc zamestnancov.
Pozitívom je viac peňazí do školstva
Meravý však niektoré časti aj vyzdvihol. Pozitívom je podľa neho medziročné zvýšenie výdavkov na vzdelávanie o jednu miliardu eur. Zďaleka najväčší nárast o 2,8 miliardy eur však zaznamenáva kapitola financií, z čoho drvivú väčšinu zhltne Všeobecná pokladničná správa. Tá narastie z 5,2 miliardy na 7,8 miliardy, čo je nárast o 2,6 miliardy eur. „Táto suma akoby z oka vypadla hodnote konsolidačného balíčka! Na čo teda pôjdu dodatočné 2,6 miliardy eur daňových poplatníkov?,“ pýta sa.
„Už minulý rok bolo potrebné zvyšovať dotáciu Sociálnej poisťovni o 1,1 miliardu eur, kvôli zvyšovaniu trinástych dôchodkov. Tento rok však rastú aj výdavky na financovanie Európskej únie (+265 miliónov eur), výdavky na správu štátneho dlhu (+382 miliónov eur) a rozpočtové rezervy (+338 miliónov eur). Najväčší nárast o 1,6 miliardy je nenápadne zaúčtovaný ako správa ostatných výdavkov´. Tieto výdavky zahŕňajú napríklad chystané odmeny pre štátnych zamestnancov. Najväčšia položka - až 750 miliónov eur - je vyčlenená na za účelom ´rekapitalizácie spoločností s majetkovou účasťou štátu´,“ zosumarizoval. „Budúci rok sa teda daňoví poplatníci budú cez vyššie dane skladať predovšetkým na spolufinancovanie európskych fondov, rastúce splátky štátneho dlhu, odmeny pre rozrastajúcu sa armádu štátnych zamestnancov, zachraňovanie štátnych firiem a akési záhadné ´rozpočtové rezervy´. Ak chcela vláda týmto rozpočtom naznačiť, že daňoví poplatníci sa vyššími daňami skladajú na bujnejúci štátny aparát, lepšie to ani nemohla napísať," kritizuje. Pokiaľ vláda nezačne v blízkej budúcnosti seriózne šetriť, verejné výdavky podľa neho budú v najbližších rokoch dosahovať 47% HDP.
Najhorší z celej V4
Meravý pripomenul aj septembrové upozornenia MESA 10, že Slovensko nie je daňovo konkurencieschopné a vládny balíček zvyšovania daní situáciu ešte viac zhorší. „Podľa prognóz Európskej komisie z mája tohto roku malo Slovensko v roku 2025 dosiahnuť ekonomický rast 2,9%, teda menej než Maďarsko (3,5%) a Poľsko (3,4%), ale aspoň nepatrne viac než Česko (2,8%). Už v tejto prognóze situácia nevyzerala bohvieako dobre,“ uviedol.
