Poslanci pokračovali v rokovaní: Toto sú návrhy, ktoré schválili

"Prichádza k situáciám, že zamestnávateľ si sumu prepitného buď ponechá a zdaní ju v rámci svojho príjmu z podnikateľskej činnosti, prípadne si ju ponechá bez evidencie alebo ju vyplatí zamestnancom rovnako neoficiálnou cestou. Finančné prostriedky vyplatené zamestnancovi mimo mzdy nevstupujú do základu dane zamestnanca, ani do vymeriavacieho základu zamestnanca pre účely zdravotného a sociálneho poistenia," uviedli poslanci v predloženom materiáli.

video

Zavedenie legálnej definície prepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky mzdy zamestnanca by tak malo prispieť k zníženiu finančných prostriedkov vyplácaných v rámci šedej ekonomiky. Cieľom je tiež znížiť daňové zaťaženie príjmu zamestnanca.

"Nevyplatenie prepitného zamestnancovi, keďže ide o zložku mzdy, podlieha rovnakému hmotnoprávnemu a procesnému režimu ako nevyplatenie mzdy, čím sa zabezpečí civilno-právna, ako aj trestno-právna ochrana práv zamestnancov," vysvetlili predkladatelia.

Zavedením položky prepitného medzi údaje obsiahnuté v pokladničnom bloku a jeho povinné uvádzanie ako osobitne prijatého plnenia zo strany zákazníka by malo dôjsť aj ku vytvoreniu kontrolného mechanizmu. Vďaka tomu by malo byť možné jednoducho vyčísliť množstvo prijatého prepitného v konkrétnej prevádzke. Účinnosť novely navrhujú predkladatelia dňom vyhlásenia.

Poslanci nezvolili Líviu Trellovú za kandidátku na ústavnú sudkyňu

Poslanci Národnej rady (NR) SR nezvolili Líviu Trellovú za kandidátku na ústavnú sudkyňu. Bola jedinou uchádzačkou o post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. Za jej zvolenie hlasoval jeden poslanec, proti bolo 99 poslancov, 33 sa zdržali a desať nehlasovalo. Podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD) poverený vedením parlamentu oznámil, že sa vykoná opakovaná voľba.

Na Ústavnom súde SR chýba jeden sudca. Miesto sa uvoľnilo pred rokom, keď sa v septembri 2023 funkcie vzdala Jana Laššáková. Parlament štandardne volí dvojnásobok potrebného počtu, zvoliť mal preto aktuálne dvojicu kandidátov. Z nich si jedného vyberá prezident SR a vymenuje ho za ústavného sudcu. Hoci parlament mal zvoliť dvoch uchádzačov, do septembrovej voľby sa prihlásila len jedna kandidátka.

O funkciu sa Trellová uchádzala aj v júnovej neúspešnej voľbe v parlamente. Poslanci sa totiž už v júni pokúšali zvoliť dvojicu kandidátov na ústavného sudcu, vtedy sa im z piatich uchádzačov nepodarilo zvoliť žiadneho.

Zamestnávatelia by mali byť povinní prispievať na športovú činnosť detí

Zamestnávatelia by mali mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia by sa mala týkať firiem s viac ako 49 zamestnancami, pričom maximálna výška príspevku je stanovená na 275 eur ročne na všetky deti zamestnanca. Vyplýva to z návrhu novely Zákonníka práce z dielne poslancov koaličnej SNS, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania.

"Zavedenie tejto povinnosti vychádza z analýzy súčasných trendov v oblasti verejného zdravia a zistení, ktoré naznačujú, že nedostatočná fyzická aktivita v detstve vedie k nárastu chronických ochorení, ako sú obezita a cukrovka, už v ranom veku. Návrh zákona preto podporuje účasť detí na organizovaných športových aktivitách, čím sa zabezpečí nielen ich fyzický, ale aj psychický rozvoj," uviedli poslanci v predloženom materiáli.

Návrh podľa nich nadväzuje na súčasnú legislatívu, ktorá dáva zamestnávateľom možnosť poskytovať takýto príspevok. Novela by mala zaviesť záväznú povinnosť, pričom jej cieľom je zvýšiť počet detí zapojených do pravidelných športových aktivít. Koaliční poslanci predpokladajú taktiež pozitívny hospodársky vplyv na športové organizácie, v ktorých by malo dôjsť k zvýšeniu ekonomickej aktivity. Novela by mala nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025.

Hnutie Slovensko upozorňuje na problém s poplatkami v ambulanciách

Opozičné hnutie Slovensko kritizuje ministerku zdravotníctva Zuzanu Dolinkovú (Hlas-SD) za neriešenie problémov v ambulantnom sektore. Upozorňuje na eskaláciu problému s nezákonnými poplatkami v ambulanciách. Poukázali na to poslanci Národnej rady (NR) SR Marek Krajčí a Michal Šipoš (obaja hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ). Šéfke rezortu zdravotníctva vyčítali aj ďalšie kroky a vyzvali na jej koniec vo funkcii.

"Slovenské zdravotníctvo má enormné množstvo problémov, ktoré treba riešiť, avšak pokiaľ by sme v centre mali pacienta, myslím si, že veľmi rýchlo by sme zistili, že sú tu najmä problémy, ktoré bránia jeho včasnej a efektívnej liečbe, a teda to, že náš pacient blúdi v systéme a že v posledných mesiacoch enormným spôsobom narastá poplatková bariéra, ktorá zaťažuje rozpočty našich chorých pacientov," skonštatoval Krajčí na stredajšej tlačovej konferencii.

Pripomenul, že podľa zákona nemožno podmieňovať objednanie pacienta na vyšetrenie akýmkoľvek poplatkom. "Napriek tomu sa to deje, obchádza sa zákon, využívajú sa na to tzv. tretie strany, ktoré poplatky vyberajú a potom sa o ne delia s lekármi, ktorí vyšetrenie sprostredkovávajú," podotkol. Označil to za katastrofálne. Môže to podľa jeho slov viesť k nárastu odvrátiteľných úmrtí v krajine.

Exminister zdravotníctva Krajčí vyčítal Dolinkovej nedostatočnú aktivitu v boji s nezákonnými poplatkami. Upozornil na to, že ešte nepredstavila avizovaný audit poplatkov a doplatkov v ambulanciách. Zároveň opätovne skritizoval ministerku za pozastavenie reformy, ktorá mala zaviesť maximálne čakacie lehoty na operácie pri vybraných typoch diagnóz. "Už máme prvé indície, že sa zoznam ide škrtať, že sa lehoty začnú predlžovať," dodal.

Prideľovanie zamestnancov pred získaním prechodného pobytu sa má upraviť

Agentúry dočasného zamestnávania by mali tiež získať možnosť po splnení určitých podmienok dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi ešte pred udelením prechodného pobytu. Navrhuje to koaličná poslankyňa Alena Nováková (Hlas-SD) v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý Národná rada (NR) SR v stredu posunula do druhého čítania.

Predkladateľka pripomenula, že od júla tohto roka bola prijatá nová úprava v tejto oblasti. Zaviedla možnosť zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny pred udelením prechodného pobytu na účel zamestnania (jednotné povolenie), a to na základe vydaného súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a prijatia kompletnej žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania do právoplatného skončenia konania o tomto povolení. Táto možnosť sa však v súčasnosti vzťahuje len priamo na zamestnávateľa.

"Predmetným návrhom sa umožní aj agentúre dočasného zamestnávania dočasne prideľovať štátnych príslušníkov tretej krajiny k užívateľskému zamestnávateľovi po vydaní súhlasného potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a prijatia žiadosti o prechodný pobyt na účel zamestnania do právoplatného skončenia konania o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania za podmienky, že ide o výkon zamestnania v nedostatkových profesiách," vysvetlila Nováková. Účinnosť novely navrhuje od 1. decembra 2024.

Rozšíriť by sa mali pracoviská pre koordináciu rodinných dávok v rámci EÚ

Úrady práce sa majú dočasne rozšíriť o 11 špecializovaných pracovísk pre agendu koordinácie rodinných dávok v rámci EÚ. Vytvorené budú na úradoch práce po celom Slovensku. Vyplýva to z návrhu novely zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti, ktorý predložila do Národnej rady (NR) SR koaličná poslankyňa Alena Nováková (Hlas-SD). Parlament návrh v stredu posunul do druhého čítania.

"Z dôvodu náročnosti agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie vyvstala potreba reorganizácie výkonu tejto agendy a založenia špecializovaných pracovísk venujúcich sa výlučne tejto agende na vybraných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny so sieťou konzultantov," uviedla Nováková v dôvodovej správe. Reorganizáciou agendy sa podľa nej dosiahne kvalitnejšie zvládanie činností potrebných na zabezpečenie koordinácie rodinných dávok.

Potreba na zmenu vyplynula z Národného projektu Inovácia v poskytovaní pomoci ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. V jednom z bodov sa projekt zaoberá aj podporou skvalitnenia odborných činností, ktoré vykonávajú zamestnanci úradov práce. Výkon agendy koordinácie rodinných dávok v rámci EÚ predstavuje podľa predkladateľky náročný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu s obyvateľmi Slovenska a členmi ich rodiny. 

"Vzhľadom k tomu, že v rámci celého územia Slovenskej republiky sa veľmi líšia počty prípadov koordinačnej agendy, navrhuje sa určiť miestnu príslušnosť pre túto agendu na 11 vybraných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri výbere konkrétnych úradov sa vychádzalo predovšetkým z množstva agendy koordinácie rodinných dávok v rámci Európskej únie, ale aj z dostupnosti určených úradov pre klientov, ktorí budú podľa tejto miestnej príslušnosti pod miestnu príslušnosť daných úradov patriť," doplnila Nováková. Novela by mala platiť od 1. januára 2025 do 31. decembra 2026.

Parlament neprijal uznesenie k výroku Petra Kotlára o pandémii COVID-19

Národná rada (NR) SR v stredu neprijala uznesenie k výroku splnomocnenca vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Petra Kotlára. Predložili ho opoziční poslanci Tomáš Szalay a Jana Bittó Cigániková (obaja SaS). Parlament ním mal vyjadriť poľutovanie nad tvrdením Kotlára o tom, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

"Vyjadrenia považujeme za absolútne klamlivé, v rozpore s vedeckými poznatkami, neúctivé voči dotknutým, predovšetkým voči pozostalým obetí pandémie COVID-19, ktorých bolo len na Slovensku podľa dostupných údajov 21.221, svetovo viac než 6,7 milióna, ale aj voči zdravotníkom, zdravotníčkam, dobrovoľníkom, dobrovoľníčkam a všetkým, ktorí pomáhali zvládať pandémiu COVID-19," skonštatovali predkladatelia.

Uznesením chceli primať poslancov, aby vyjadrili poľutovanie nad výrokom, odmietli závery o neexistencii pandémie a opakovane poďakovali zdravotníkom a dobrovoľníkom za prácu počas pandémie. Plénum NR SR ním malo zároveň vyzvať vládu, aby Kotlára z funkcie odvolala.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 na júnovom rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo avizoval, že v septembri predstaví závery vyšetrovania k manažovaniu pandémie COVID-19. Tie podľa neho ukázali, že pandémia na Slovensku z hľadiska incidencie a ostatných merateľných parametrov nebola.

Poslanci odmietli uznesenie na odsúdenie bombových hrozieb na školách

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredajšom hlasovaní odmietli uznesenie k bombovým hrozbám na školách. To okrem iného hovorilo o odsúdení vyhrážok a žiadalo ich dôsledné vyšetrenie. Návrh predložila poslankyňa parlamentu Vladimíra Marcinková za opozičnú SaS.

"Útoky majú vážne negatívne dosahy na zdravie detí, výrazne narušujú vzdelávací proces a zhoršujú bezpečnostnú situáciu na Slovensku. (...) Prijatím navrhovaného uznesenia by sme vydali jasný signál, že akékoľvek útoky, ktoré ohrozujú deti, neakceptujeme a ich prevenciu považujeme za absolútnu prioritu," priblížila predkladateľka.

Uznesením mal parlament dôrazne odsúdiť hrozbu bombových útokoch a deklarovať, že si uvedomuje ich závažnosť. Mal ním zaviazať vládu, aby bezpečnostnú situáciu na školách aktívne monitorovala a verejnosť o nej transparentne a na pravidelnej báze informovala. Rovnako mal vyzvať bezpečnostné a policajné zložky na vynaloženie všetkých dostupných prostriedkov na včasné odhalenie hrozby.

Nárok hasičov na rovnošaty sa upraví a percentuálne zvýši

Nárok hasičov na rovnošaty sa upraví a zvýši. Vyplýva to z novely zákona o Hasičskom a záchrannom zbore (HaZZ), ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Predkladateľ Samuel Migaľ (Hlas-SD) argumentoval čiastočným dorovnaním nárokov hasičov s policajtmi, ale aj infláciou a vyššími cenami rovnošiat.

"Návrh zákona najmä zvyšuje percentuálne nároky príslušníkov HaZZ týkajúce sa nárokov na poskytnutie rovnošaty a jej súčastí, ale navrhujú sa aj ďalšie úpravy týchto nárokov podľa vzoru právnej úpravy týkajúcej sa príslušníkov Policajného zboru," hovorí dôvodová správa k novele.

Po novom sa zvýši náhrada pri každoročnom obnovovaní "naturálnych náležitostí" pre hasičov zo súčasných 40 na 50 percent hodnoty rovnošaty a jej súčastí. Príslušníčky HaZZ budú mať naďalej nárok aj na peňažný príspevok na nákup súčastí rovnošaty, ktoré služobný úrad nezabezpečuje. Výška príspevku sa zvýši z 15 na 30 percent hodnoty.

Nová legislatíva počíta aj so spresnením výpočtu priemerného týždenného služobného času

Nová legislatíva ráta aj so spresnením výpočtu priemerného týždenného služobného času príslušníkov HaZZ aj Horskej záchrannej služby. "Navrhuje sa vymedziť, že čas výkonu štátnej služby v jednotlivých týždňoch je možné v období šiestich mesiacov spriemerovať, pričom vypočítaný priemerný týždenný služobný čas vrátane štátnej služby nadčas nesmie prekročiť v období šiestich mesiacov 48 hodín. V rámci tohto obdobia je potrebné určiť, ktoré časy sú časmi vykonávania štátnej služby a ktoré sú časmi odpočinku," priblížil predkladateľ.

Dôvodová správa hovorí, že v priebehu obdobia šiestich mesiacov sa čas výkonu štátnej služby bude striedať s časom odpočinku a určité časy odpočinku nebude možné použiť na účely výpočtu priemerného týždenného služobného času. "Aby nedochádzalo k tomu, že sa služobný čas neprimerane zvýši z dôvodu, že sa tieto časy odpočinku využili na kompenzáciu jeho zvýšenia," píše sa v schválenom materiáli.

Prítomnosť drog u vodičov by mohli policajti zisťovať skríningovými testami

Policajti by prítomnosť omamných alebo psychotropných látok v organizme vodičov mohli zisťovať skríningovými testovacími súpravami. Vyplýva to z novely zákona o ochrane pred zneužívaním alkoholických nápojov, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu posunuli do druhého čítania. Do parlamentu ju predložil poslanec za koaličný Hlas-SD Zdenko Svoboda.

"Ministerstvo vnútra SR zabezpečilo skríningové testovacie sady na zistenie prítomnosti omamných a psychotropných látok (drog) v organizme vodiča. Zabezpečené boli testovacie súpravy fy. Dräger DrugCheck 3000. V súvislosti s ich zavádzaním do výkonu služby bolo zistené, že súčasné znenie zákona neupravuje možnosť používania predmetných skríningových testovacích súprav policajtmi pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky," ozrejmil predkladateľ.

Novela má zároveň priniesť vypustenie právnej úpravy zriaďovania protialkoholických záchytných izieb. Je podľa poslanca obsolentná a nevykonateľná. Poukázal na viacero prekážok pri prevádzkovaní záchytných izieb, napríklad materiálne či ekonomické. Upozornil aj na nedostatok lekárov a zdravotníckych pracovníkov. "Z dôvodu, že protialkoholická záchytná izba nie je zdravotníckym zariadením a ani sa v nej občanovi neposkytuje zdravotná starostlivosť a mala by byť zriaďovaná s cieľom zabezpečenia verejného poriadku mesta alebo obce, navrhujeme vypustenie uvedenej právnej úpravy," dodal.

Rezort vnútra podľa opozície pri zrušení NAKA porušil zákon, ministerstvo to odmieta

Brannobezpečnostný výbor Národnej rady (NR) SR v stredu rokoval o výhradách opozičných poslancov k reorganizácii polície. Poslankyňa Andrea Turčanová (KDH) na zasadnutí tvrdila, že má dôkazy o porušení zákona pri preradení policajtov z bývalej Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Štátna tajomníčka Ministerstva vnútra (MV) Lucia Kurilovská vyhlásila, že reorganizácia polície bola v súlade so zákonom.

Polícia a rezort vnútra mali zákon podľa opozície porušiť, keď personálne rozkazy vopred neprerokovali s policajnými odbormi. V súlade so zákonom podľa opozičných poslancov nebola ani komunikácia so samotnými policajtmi. "Vnímam to tak, že ministerstvo vnútra nechce detailnejšie vysvetliť kroky, ktoré podstúpilo, zahmlieva aj svoje konanie. Máme tu rozporné výklady a vyjadrenia rôznych činiteľov aj predstaviteľov dotknutých policajtov a ich právnych zástupcov," vyhlásil poslanec Juraj Krúpa (SaS).

Kurilovská tvrdí, že s policajnými odbormi rezort komunikoval vopred. "Všetky tieto procesy boli komunikované, boli diskutované," uviedla štátna tajomníčka. Rezort má podľa nej v rukách rozhodnutia súdov, ktoré potvrdzujú, že nepochybil. Predseda výboru Tibor Gašpar (Smer-SD) vyhlásil, že výbor nemá právomoc zisťovať zákonnosť konania ministerstva vnútra. O porušení zákona môže podľa neho rozhodnúť iba súd.

Mimoparlamentná strana Demokrati pre podozrenia z porušenia zákona pri vydávaní personálnych rozkazov avizovala podanie trestného oznámenia. Podľa nezaradeného poslanca Ľubomíra Galka, ktorý so stranou spolupracuje, štátna tajomníčka Kurilovská na výbore nedokázala odpovedať na základné otázky.

Brannobezpečnostný výbor o nákupe hasičskej techniky nerokoval

Brannobezpečnostný výbor Národnej rady (NR) SR v stredu nerokoval o nákupe hasičskej techniky. Poslanci si neschválili program schôdze. Proti hlasovali poslanci koalície. Zasadnutie výboru iniciovali poslanci opozície.

Na mimoriadnom zasadnutí výboru sa chceli opoziční poslanci pýtať zástupcov ministerstva vnútra na podľa nich podozrivý tender. "Konkrétne nás zaujímali okolnosti zmluvy o nákupe hasičských áut. Za mimoriadne podozrivých okolností bol vybratý víťaz tendra. Spoločnosť, ktorá pôvodne vôbec nemala v predmete svojej činnosti narábanie s automobilovou technikou," vysvetlil podpredseda výboru Gábor Grendel (Slovensko, Za ľudí, KÚ). Predseda výboru Tibor Gašpar (Smer-SD) uviedol, že brannobezpečnostný výbor nemá právomoc posudzovať zákonnosť postupu rezortu vnútra. Opozičným poslancom odporučil podať v prípade podozrení trestné oznámenie.

Poslanci neodobrili správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov

Poslanci Národnej rady (NR) SR v stredajšom hlasovaní nezobrali na vedomie Správu o činnosti Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) za rok 2023, ktorú v pléne predniesla predsedníčka úradu Zuzana Dlugošová.

V správe sa hovorí, že na úrad sa v roku 2023 obrátilo 533 ľudí, pričom úrad konal v 211 prípadoch, ktoré boli v jeho kompetencii. "V tom sú zahrnuté oznámenia o nezákonnej činnosti, agenda ochrany oznamovateľov, ale napríklad aj právne poradenstvo zamestnávateľom či iným právnickým osobám, kontrolná činnosť či súdne konania. Výraznejšie narástol najmä podiel v agende poradenstva pre zamestnávateľov a správnych konaniach k pozastaveniu a súhlasom s pracovnoprávnymi úkonmi," píše sa vo výročnej správe ÚOO.

Zo 68 prípadov z roku 2023, kde figuroval oznamovateľ nezákonnej činnosti, došlo v 21 prípadoch k odvetným opatreniam zo strany zamestnávateľov. Väčšinou boli oznamovatelia vystavení nátlaku, zastrašovaniu či obťažovaniu. Tiež pozastaveniu výkonu činnosti, výpovedi či diskriminácii. Za rok 2023 bolo udelených 62 nových statusov chráneného oznamovateľa dokopy 57 oznamovateľom.

Ak sa oznamovateľ, ktorý nemá tzv. status chráneného oznamovateľa, domnieva, že zamestnávateľ voči nemu vykonal pracovnoprávny úkon v súvislosti s oznámením a nesúhlasí s ním, môže do 15 dní úrad požiadať o jeho pozastavenie. "V roku 2023 úrad dostal 26 žiadostí o pozastavenie účinnosti pracovnoprávneho úkonu, čo je výrazne viac ako rok predtým, keď ÚOO dostal dve žiadosti. V troch prípadoch žiadosti vyhovel a účinnosť pozastavil," skonštatoval úrad v správe.

V priebehu roka 2023 úrad dostal od občanov 173 podnetov, z ktorých 102 nesplnili podmienky oznámenia podľa zákona. "Najčastejšie sa oznámenia týkali porušovania povinností, zneužívania právomocí a hrubého plytvania alebo zlého hospodárenia. Smerovali najmä voči praktikám na pracovisku u zamestnávateľov vo verejnej správe a samospráve. Tiež zamestnávateľov pôsobiacich v odvetví veľkoobchod a maloobchod, zdravotníctvo a sociálna pomoc či vzdelávanie," uviedol ÚOO v správe. Z prípadov, ktoré úrad sleduje, bolo v 17 prípadoch podané trestné oznámenie, z toho jedno oznámenie podal priamo Úrad na ochranu oznamovateľov. Na správne orgány išlo 23 podaní, z toho v piatich prípadoch v mene úradu.

Poslanci ukončili stredajšie rokovanie skôr, zasadnú výbory

Stredajší rokovací deň aktuálnej schôdze Národnej rady (NR) SR ukončili poslanci skôr, aby mohli zasadnúť parlamentné výbory. Oznámil to podpredseda NR SR Peter Žiga (Hlas-SD), ktorý je poverený vedením parlamentu. V stredu večer majú zasadnúť výbory k balíku opatrení na ozdravenie verejných financií. Návrh opatrení zaradil parlament na aktuálnu schôdzu. Vláda navrhuje NR SR prerokovať balík v skrátenom legislatívnom konaní. Diskusiu o ňom začnú poslanci vo štvrtok (26. 9.) ráno. Balík sa skladá z dvoch legislatívnych návrhov.

Večer ešte zasadá aj ústavnoprávny výbor. Žiga od neho žiada stanovisko o tom, ako si vykladať jednotlivé ustanovenia rokovacieho poriadku. Žiga zároveň chce, aby sa následne poslanci dohodli, aké pravidlá budú platiť. Výbor zasadá v reakcii na dianie v parlamente, keď bola z rokovacej sály opakovane vykázaná Lucia Plaváková (PS) za nálepky na jej počítači, čo dvaja predsedajúci schôdze Andrej Danko (SNS) a Tibor Gašpar (Smer-SD) pokladajú za porušenie rokovacieho poriadku.